Diskusia o extrémizme

Možno ste viacerí postrehli, že sa v priestoroch našej školy uskutočnila diskusia na tému Extrémizmus. V spolupráci katedry histórie a katedry občianskej a etickej výchovy sme sa pokúsili o niekoľko podnetných zhrnutí súčasnej situácie, novovzniknutých problémov a alternatív do budúcnosti. 


V posledných mesiacoch pozorujeme na Slovensku, ale i vo svete nárast extrémizmu, xenofóbie, ale i radikalizovanie politiky. Ako študenti katedier histórie a občianskej výchovy sme sa rozhodli zorganizovať akademickú diskusiu, v ktorej sme sa zaoberali práve týmito otázkami. Myslím si, že sa nemôžeme tváriť, že sa nás spoločenské dianie netýka. Práve vzhľadom na povolanie, ktoré by sme raz  chceli robiť, budeme musieť kriticky prehodnotiť ako formovať mladú generáciu, ako formovať medzi-predmetové kritické myslenie a taktiež vedomosti o minulosti, ktoré nás a našich budúcich študentov môžu v mnohom poučiť.

V rámci diskusie sme oslovili viacerých pedagógov z oboch katedier, a napokon sa diskusie zúčastnil prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc. a PhDr. Mária Tonková, CSc.  z katedry histórie. Myslím, že aj vzhľadom na nižší počet diskutujúcich sme splnili naše pôvodné ciele. Odnášame si niekoľko vízii a dosiaľ otvorených alternatív do budúcnosti. Je dôležité zamýšľať sa nad tým, čo sa okolo nás deje, pretože žijeme v spoločnosti, ktorá sa každý deň formuje a ako zhodnotil prof. Mistrík, zabúdame na základné otázky. Chceme vôbec demokraciu? „Naše postoje formujú atmosféru medzi ľuďmi, atmosféru v školách aj mimo nich. Vášne, ktoré okolo nás vypukli nie sú len súčasťou politiky, sú súčasťou celkovej atmosféry v krajine a sú súčasťou každého jedného z nás.“ Preto je dôležité vrátiť sa k základným hodnotám a možno si uvedomiť, aký je rozdiel medzi demokraciou, ktorá čelí kritike a pochybnostiam každý jeden deň a medzi radikálnymi ideológiami, ktoré sa nám zdajú príťažlivé vzhľadom na celkové sklamanie, ale nevedú nikam. Ako základný pojem diskusie sme sa snažili definovať, čo je to vlastne extrémizmus. Ako to už býva, nenašli sme jednoduchú poučkovú odpoveď, ktorá by dokázala vystihnúť, o čo ide. Tak ako je zložitý problém vzrastajúceho extrémizmu, je aj ťažšie si ho definovať. Z výroku Prof. Mistríka som si však zapísala krátku myšlienku, kedy definoval extrémizmus ako tlak, narúšanie určitých zaužívaných noriem, ktorý je extrémom či už na pravej alebo ľavej strane, narúša demokraciu a utláča ľudské práva alebo práva vybraných skupín ľudí. Ak by sme ho aplikovali na domácu situáciu, hľadali sme dôvody, prečo sa stáva pre ľudí inšpiratívnym. Prečo zaznávame normy a odkláňame sa od zaužívaného? Jednoduchou, priamou odpoveďou bolo, že „ľudia sú hladní“. Vzdialenejšie regióny Slovenska sa pomaly menia na hladové doliny s vysokou nezamestnanosťou, rastie v nich beznádej a hnev. V danej situácii sa odkláňajú od toho, čo im situáciu nedokáže zlepšiť a vidia šancu v politicky extrémne orientovaných stranách. Nepochybne, dospeli sme aj k otázke vzdelávania a tomu, do akej miery môžu spoločenské vedy ako občianska výchova alebo dejepis zlepšiť povedomie mladých ľudí. Diskutovali sme o stave školstva a z hodnotenia Dr. Tonkovej by som zdôraznila základné myšlienky, ktoré hovoria o tom, že dejepis v súčasnej podobe nezmôže nič. „Tak ako je postavený vzhľadom na osnovy a ostatné faktory, nedokáže zmeniť súčasnú situáciu.“ V súčasnosti boli práve dejepis aj občianska výchova obviňované z toho, že sa na základných a stredných školách nedostatočne venujú otázkam fašizmu a extrémizmu. Dr. Tonková dodáva, že „dejepis a občianska výchova to ale nezachránia. Vyzerá to, akoby sa za 25 rokov nič neurobilo, akoby sme sa nikam neposunuli a prešľapovali na mieste, ale to nie je pravda.“ Z diskusie vyplynulo viacero návrhov do budúcnosti, medzi inými aj možnosť pozrieť sa a učiť o fašizme s ohľadom na opačnú stranu. Skúsiť sa na tieto veci pozrieť aj z pohľadu jeho zástancov, a tak sa snažiť poukázať na dôsledky, ku ktorým sme sa v minulosti dopracovali a kam môžeme smerovať aj v budúcnosti. Je dôležité viesť diskusiu, všímať si názory v spoločnosti a snažiť sa spoločne argumentovať a hľadať nové riešenia. V závere diskusie vyjadrili prítomní potrebu zaoberať sa spoločenskými potrebami, pretože „napriek tomu, že nemáme ilúzie, treba niečo robiť, na to sme tu.“

Za organizátorov by som sa chcela poďakovať všetkým zúčastneným a dúfame, že v budúcnosti sa na pôde našej školy uskutoční viacero podobných besied alebo diskusií. 

• pripravila a napísala: Lucka Hlavatá