Neznáme náboženstvá: 7. časť

Vo svete existuje množstvo náboženstiev, ktoré pre nás ako Európanov nie sú toľko známe. V tejto mini sérii Vám prinášame zaujímavosti o takýchto menej známych náboženstvách, ktoré neskôr môžete využiť aj pri štúdiu. Na začiatok roku si dáme viac známe náboženstvo.

Judaizmus



Prorok Abrahám
Judaizmus patrí už  k jedným z ,,klasických" náboženstiev rozšírených vo svete. V súčasnosti má približne 14 miliónov prívržencov- v Európe asi 3 milióny, 6 miliónov v USA a Kanade a 4,5 milióna v Izraeli.

Zakladateľ: za zakladateľa tohto náboženstva podľa písomných prameňov možno pokladať proroka Abraháma, ktorý pochádzal s chaldejského Uru a práve on našiel zasľúbenú zem pre židov- Kannán, ktorá bola židom zasľúbená bohom. Dodnes si židia na základe tejto udalosti nárokujú právo na oblasť Kannánu- dnešný Izrael.

Ďalšou významnou postavou v hebrejskom písme je Mojžiš. Ten sa narodil v hebrejskému otrokovi v Egypte a ako dieťa bol ponechaný na brehu rieky v košíku. Tam ho našla dcéra faraóna, ktorá ho vychovala. On si však uvedomoval, kto je a zachránil týraného otroka (tu trochu zamlčíme fakt, že ,,spravodlivo“ zavraždil jeho pána). Postupom času sa stal vedúcim židovského odboja v Egypte a na zvolal na egyptský národ ,, rany“. Potom už nasledoval len epický útek cez more, ktoré na základe nevysvetliteľných fyzikálnych javov (nie som ironická - len toto som mala chuť napísať od detstva).

Prorok Mojžiš
Vetvy judaizmu:
Vetvy judaizmu je možné deliť nielen po náboženskej, ale aj kultúrnej stránke danej skupiny.

Aškenáziovia: sú to židia pochádzajúci zo strednej a východnej Európy a komunikujú jazykom jidiš.
Sefardskí židia: títo pochádzajú z oblasti Pyrenejského polostrova - tj. Presnejšie Portugalska a Španielska a vytvorili si vlastný jazyk ladinu.
Ortodoxní židia: považujú sa za tých správnych a skutočných židov. Veria v absolútny pôvod ústnej aj písomnej Tóry a preto ju uznávajú ako najvyšší zákon. Tieto zákony sa odzrkadľujú v ich verejnom, ale aj osobnom živote. V súčasnosti sa zaraďujú do normálneho sveta.

Malý ortodoxný židvský chlapec

Chasidskí židia: sami seba považujú za ultraortodoxných. Dbajú na prísne dodržiavanie kódexu obliekania (čierny klobúk a kabát a typické lokničky pri ušiach).  

Reformný judaizmus: Vznikol na Západe za účelom oslobodenia viery od zbytočných starých tradícii a priblíženie viery aj obyčajným ľuďom. Výklad Tóry ponecháva na ľuďoch (tvrdia, že je určená pre nich a preto nie je logické ak je natoľko zložitá, že ľudia jej nechápu  a nedokážu ich uplatniť).

Konzervatívni židia: Vznikol v USA. Tam sa ľuďom zdalo, že reformní židia prekračujú hranice voľnosti a  ich výklad Tóry nie je správny. Táto vetva vznikla ako spojenie ortodoxnej a reformnej vetvy judaizmu.

Sviatky

Židia slávia svoje sviatky nielen v synagógach, ale aj v domácnostiach po celý rok. K najznámejším patria:

Stôl prichytaný na slávnosť Šabat
Šabat: je to každo týždenný sviatok tzv. deň oddychu, kedy židia myslia na boha. Tento sviatok má svoje dokumentovateľné korene v Biblii, v ktorej sa píše, že Boh po stvorení sveta oddychoval posledný deň týždňa. Podľa židovskej tradície j tento sviatok slávený od 5 hodiny poobede v piatok do 5 hodiny poobede v sobotu.
Šabat sa slávi tradičným jedlom a zapaľujú sa pri ňom šabatové sviece. 

Pascha: tento sviatok pripomína podľa židovskej tradície odchod Židov z Egypta. Celý sviatok trvá osem dní  a ústredným bodom je paschové jedlo seder.  Počas tradičnej večer konanej prvý večer počas tohto sviatku sa vypijú 4 čaše vína a otec tj. Hlava rodiny vysvetľuje význam paschy pre svet. Potom sa spievajú tradičné židovské hymny a je sa tradičná večera, ktorej každá potravina má spojitosť útekom z Egypta.

Roš ha- šana: ide o židovský nový rok a počas tohto obdobia židia jedia sladkosti, ktoré symbolizujú blaženosť a požehnanie od Boha. Tento sviatok je venovaný oslave  významných postav židovskej tradície (napr. Adama, Abraháma, Izáka, Jakuba a pod.).

Jom kipur: nasleduje niekoľko dní po Roš ha- šana. Ide o deň zmierenia. Počas tohto sviatku židia prosia o odpustenie svojich hriechov.

Chanuka: ide o sviatok svetla  a pripomína opätovné vysvätenie jeruzalemského chrámu.

Sukkot: sviatok pripomínajúci putovanie židov po púšti a ich život v ,,búdach“.


Posvätné písma židov:

Tóra: ide o národ alebo učenie ako majú židia žiť  a opisuje stvorenie sveta a fungovanie sveta ako celku.

Tanach: je to židovské označenie textu v našich končinách známeho ako Biblia, presnejšie sa jedná o jeho starý zákon.

Mišna: ústna Tóra, ktorá sa naratívne dedí v spoločnosti a obsahuje návody pre život židov.

Zdroje:

Zdroje obrázkov:

  • https://pbs.twimg.com/profile_images/1605354409/Judaism.jpg
  • http://www.elplaneta.ws/inicio/wp-content/themes/elplaneta/FOTOS/abraham.jpg 
  • https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/4c/Moses041.jpg 
  • http://www.thestar.com/content/dam/thestar/news/world/2012/12/01/forget_hamas_and_iran_this_may_be_israels_most_pressing_problem/haredimchild.jpeg.size.xxlarge.letterbox.jpeg
  • http://www.messianicjewishjewelry.com/wp-content/uploads/2012/08/Shabbat-in-a-box-Poster.png

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Auto Scroll Stop Scroll