Nie je to žiadna sranda

A to vám hovorím pravdu. Ľudia sa ma pýtali či je Erasmus zábava (tzv. polročná dovolenka). Poviem vám, že nie je. Zábava je ísť na koncert. Erasmus skôr prirovnávam k dobrodružstvu, pri ktorom často neviete čo máte vlastne očakávať. A tak je niekedy lepšie neočakávať nič, aspoň nebudete sklamaní. Aby som vás však neutopila v mori pesimizmu tak sa pokúsim objektívne zreflektovať celý môj pobyt.

Pred pobytom

„Čo to vlastne idem študovať?“, „Ten súbor má 20 strán?“, „Zvládnem to?“, „Prečo mi všetko posielajú v angličtine?“ Pred Erasmom mi hlavou vírilo naozaj obrovské množstvo otázok. Keďže vás ale predsa nechcem zahŕňať litániami mojej mysle, rozhodla som sa napísať otázky, na ktoré som myslela najčastejšie.

Rozhodne najväčším prekvapením pre mňa bol odbor, ktorý tam idem študovať. Nie učiteľstvo psychológie, ale psychológiu. Z polovice prekvapená, z polovice vystrašená – „Zvládnem to?“ Vždy som vedela, že Univerzita Karlova je náročná, avšak som si hovorila „Idem predsa na Erasmus, len na návštevu, snáď to nemôžem mať tak náročné.“ Toto presvedčenie je vždy mylné, nikdy sa ním nenechajte zmiasť. To, že dostanete „nálepku“ Erasmus študenta vám neprideľuje žiadne privilégia, nanešťastie. Na druhej strane – prečo by sme mali byť zvýhodnení? Na Erasmus si ideme „vyskúšať“ niečo nové, iný spôsob výučby a nikde nie je napísané - ľahší spôsob výučby. Samozrejme, že primárnym dôvodom bude pre vás krajina a zmena, ale myslite aj na to, že tam idete študovať. Študovať niečo čo vás zaujíma a možno chcete získať nový pohľad, skúsenosti, nové vedomosti. Erasmus je ako prechádzka po nákupnom centre – prechádzate cez obchody až kým nenájdete to, čo hľadáte, to čo je najlepšie pre vás – čo predstavujú v akademickom význame predmety. Sami si volíte, čo si zapíšete. Takže sa podľa možností snažte zvoliť si predmety, ktoré vás reálne zaujímajú vo vašom odbore, aby vám študijný pobyt priniesol naozaj skúsenosti a nie strasti.

„Ten súbor ma 20 strán.“ – a ešte je aj v angličtine. Angličtina nikdy nebola mojou najsilnejšou stránkou, preto som mala sčasti môj Erasmus „ľahší“ (keďže som ho absolvovala v českom jazyku), aj keď po obsahovej stránke samozrejme nie. Samotné výberové konanie bolo pomerne náročné a to sme ešte nevedeli čo nás čaká. Papiere, veľké množstvo papierov s potrebou ešte väčšieho množstva podpisov. „Pane Bože, proč mně tak trestáš?!“ So všetkou dokumentáciou potrebnou pred/počas/po pobyte vám nesmie chýbať trpezlivosť, nehovoriac o naozaj pevných nervoch. V konečnom dôsledku si nemôžem sťažovať – aj keď som mnoho vecí nevedela, vždy som sa stretla s ochotou pomôcť zo strany ako školy, tak aj známych.

Počas pobytu

Keď som už mala všetky papiere popodpisované, odoslané, rozvrh spravený, začala sa škola. Spolu so začatím semestra prišlo aj odhodlanie. „Zvládnem to! Nie som predsa nejaké Béčko.“ Nemala som ani veľa predmetov. Na druhej strane sme mali napísať celkom dosť prác a semester bol dlhý. Konečne sú tu Vianoce! Sviatky pokoja a oddychu, a učenia sa. Počas môjho skúškového obdobia som sa v skutočnosti zmenila na medveďa. Zaliezla som do svojej nory na mesiac a začal mi zimný „spánok“. Často som počúvala, že si mám svoj posledný mesiac v Prahe užiť, avšak to prakticky nebolo celkom možné. Nedokázala som sa na to vykašľať. Jednoducho som si povedala, že tie skúšky urobím a aj som ich urobila. Čo mi Erasmus dal? Vyvinula som sa, dospela som k názoru, že nechcem skúšky spraviť, aby som mala pokoj ale, že chcem skúšky spraviť, pretože ma reálne zaujímajú tie veci, o ktorých sa učím. Vnútorná motivácia bola vskutku silná. Okrem samostatného života v Prahe som sa naučila žiť aj sama so sebou. Trávila som veľa hodín a dní sama. Vyhovovalo mi to tak, aj keď som vo všeobecnosti spoločenský tvor. Áno, Erasmus vám môže priniesť aj takéto priam duchovné rozmery, akési osvietenie.

Samozrejme, že okrem školy a rozmýšľaním nad nesmrteľnosťou chrobáka som mala možnosť spoznať aj zaujímavých ľudí. Na našej fakulte sa nachádzalo veľa Španielov a Francúzov, na ktorých ma najviac pobavilo ich vyjadrenie, že Česi sú chladní ľudia. So slovenskou kolegyňou sme sa zhodli, že u nás doma sú ľudia ešte viac chladní a menej otvorení. Románske národy však musíme brať s určitou rezervou, len predsa sú to celkom nadmieru temperamentní ľudia. Spoznala som mnoho ľudí z Fínska, Bosny a Hercegoviny, Poľska a samozrejme najviac ľudí z Česka. Mala som tak možnosť vidieť viacero pohľadov napríklad na aktuálne témy vo svete, na kultúru, životný štýl a myslenie. Okrem skúseností, vedomostí či zlepšení sa v cudzom jazyku si na Erasme nájdete aj veľa priateľstiev, ktoré sú neoceniteľné. 

Po pobyte

Po návrate domov sa u mňa dostavili dva protichodné pocity – „Húra, som doma!“ a „Ach, už som zase doma.“ Myslím si, že sú to v podstate dva tie najtypickejšie pocity keď sa vrátite domov po dlhšom čase. Na jednej strane ste šťastní, že môžete znova tráviť viac času so svojimi blízkymi a v konečnom dôsledku, že už máte po skúškach. Na druhej strane si uvedomíte, že už možno nikdy neuvidíte svojich erasmackých spolužiakov alebo kamarátov. Nebudete naďalej žiť v meste, v ktorom ste doteraz žili – a to je smutné. Čo vám však navždy zostane sú spomienky, krásne spomienky a zážitky, ktoré si budete pamätať navždy.

Erasmus je naozaj výnimočnou a neoceniteľnou skúsenosťou, ktorú by ste mali rozhodne vyskúšať. Nezľaknite sa papierov a všetkých vybavovačiek okolo toho, je to len malé zrnko v tej obrovskej púšti dobrodružstva, ktoré vás čaká. Avšak nezaháľajte. Ak chcete ísť na Erasmus, buďte pripravení. Nespoliehajte sa na to, že anglicky sa naučíte tam, že skúškovým obdobím len tak „preplávate“, že už nemusíte nič vybavovať alebo, že si vystačíte len s grantom. Je potrebné si so sebou vziať nie len dávku odvahy či nadšenia ale aj trpezlivosti a predovšetkým vedomosti. J  

Vystavil   Tereza Křečková