Krátky rozhovor s prof. Mistríkom - pobyt vo Fínsku

Krátky rozhovor s prof. Mistríkom o jeho krátkom pobyte vo Fínsku.

Z akých dôvodov ste išli do Fínska a na ako dlho?
„V podstate taký krátky týždeň od pondelka do piatku. Bol to klasický, štandardný výmenný pobyt cez program Erazmus na základe medziuniverzitnej dohody - štandardná schéma. Niet k tomu, čo dodať, lebo je to vec, ktorá beží už dlhé roky. Ja tam chodím na túto schému už nejaký ten rôčik, tak nič mimoriadne. Bežný výmenný pobyt.“

Aký ste tam mali program?
„Kľúčom pri takomto výmennom pobyte je to, že človek musí učiť. Naša univerzita má požiadavku 8 hodín, čiže ja som musel učiť 8 hodín. To je samozrejme ten základ a okrem toho rozhovory s ľuďmi, pripravovali sme novú zmluvu na ďalších cca 6 rokov, Erazmus +, dohadovali sme ďalšie výmeny, tak aby sa aj Katedra výtvarnej výchova mohla začleniť. Riešili sme, kto by prišiel s akým programom, kto by prišiel k nám, ako viac motivovať študentov, čiže v podstate také bežné veci, keď sa dohadujú výmeny, tak sa rozprávame o tom: kto, kedy a ako. To bol v podstate zvyšný kľúčový program. To je všetko, ak nerátam spoločenský program, že ma zobrali napr. na koncert."

Doplňujúca otázka (o ktorej sa nevedelo vopred): Povedzte nám niečo viac o tom koncerte
„Jean Sibelius, hudobný skladateľ, neskorý romantik, ktorého Fíni milujú a považujú ho za svojho najväčšieho skladateľa. Výborná skladba, taká trošku romantická a trošku moderná, spolu s baletom. Asi od polovice sa k skladbe pridal balet dvoch žien plus jedného huslistu. Prvé husle tancovali na scéne, respektíve tento huslista komunikoval na scéne s tanečnicami Z toho hľadiska to bolo úžasné. Bol to abstraktný balet a hudba, ktorá nemá žiadny konkrétny príbeh za sebou, ale s pomocou toho tanca vytvorili krásny príbeh. To bol zážitok. (úsmev)“

Čo Vás počas Vášho krátkeho pobytu milo prekvapilo poprípade sklamalo?
„Sklamalo ma ako vždy pri týchto pobytoch dĺžka. Naša univerzita šetrí peniaze a pobyt sa skracuje na absolútne, ale absolútne minimum. Ja som priletel v utorok o jednej hodine v noci, v utorok som už musel učiť. V stredu som učil, vo štvrtok som učil a v piatok ráno som už musel letieť naspäť, aby som ani minútu nebol navyše mimo toho základného učenia, asi aby som nešiel na výlet alebo čo. To ma štandardne sklame každý rok, lebo zistím, že pri takom bohatom programe človek...(zamyslenie) Síce vybavíme a porozprávame sa o všeličom inom. Ideme spolu na obed alebo si sadneme na kávu, a tam debatujeme a podobne. Ale popri tom učení sa už veľa nestihne, lebo aj na to sa človek sa musí prichystať. Som síce prichystaný z domu, ale vždy sa musí niečo robiť navyše. Tam na mieste je to veľmi časovo náročné. Je to veľmi krátky čas, a to ma štandardne vždy sklame. Napriek tomu, že to vždy píšem do správy, vždy protestujem. Čo ma milo prekvapilo? Znovu sa tam zmenila, v priebehu posledných troch rokoch, už druhý krát šéfka tohto programu, na ktorom som bol. lebo tá, ktorá program založila, odišla do dôchodku, Prišla druhá, tá po roku a pol odišla, a teraz je tam ďalšia. A veľmi milo ma prekvapilo nielen tá kontinuita - to že keď príde nový človek, nezačne sa nový letopočet, tak ako to máme vo zvyku na Slovensku, ale spôsob, akým sa zaujímala o program. Bola tam asi 3 mesiace. Chodila na všetky prednášky toho kurzu, vrátane mojich. Aby videla ľudí, aby videla študentov, aby vedela presne, o čo ide. A nielen že si to tak presedela a niečo si pozerala v notebooku. ale veľmi poctivo počúvala, cez prestávky diskutovala so mnou. Predtým sme spolu hovorili, potom sme spolu hovorili. Bol tam veľmi silný a vážny záujem niesť veľmi poctivo svoju zodpovednosť za ten program. To bolo také milé prekvapenie. Hoci na podobný prístup som už u Fínov zvyknutý, ale vždy je to také milé prekvapenie."

Všimli ste si počas prednášok odlišnú mentalitu fínskych študentov a ak áno, v čom?

„Sú takí istí študenti ako naši. (úsmev) Sú tam lajdáci, sú tam šplhúni, sú tam poctivci. Sú tam nešikovnejší, šikovnejší a super šikovní. Sú tam takí, ktorí sa chcú uliať a sú tam aj takí, ktorí chcú načerpať najviac. Z tohto hľadiska je tá vzorka absolútne rovnaká. Jedna vec, ktorá je podľa mňa odlišná, ale pozor, ja som nemal fínskych študentov. Ja robím s medzinárodnou skupinou študentov z celého sveta. Ale aj tam platí toto isté, je tam taká istá vzorka. Keďže sa tam pohybujem po univerzite, tak vidím aj fínskych študentov a bavím sa aj s fínskymi študentmi alebo o fínskych študentoch. Mám pocit, že oproti slovenským študentom je v tom široko spektre od lajdákov po poctivcov mierny posun k takým, ktorí chcú získať na škole čo najviac. Nehovorím, že oni chcú a naši nechcú. To by bolo veľmi veľké zjednodušenie, ale jemne je to k tomu posunuté. To je tiež vždy milé prekvapenie, keď človek príde odtiaľto. Nálada je tam všeobecne posunutá trošku v tom smere, že chcú získať, chcú tú školu naozaj využiť. Je pravda, že majú na to podmienky, ale napríklad, keď nie sú na hodinách, tak sedia v škole, v knižnici, na chodbách. Musím povedať, že majú vynikajúce knižnice priamo v budove, všade fungujúce wi-fi pripojenie, všade počítačové miestnosti, všade kopírky a podobne. Sedia tam a samozrejme pijú kávu a rozprávajú sa o hokeji, ale zároveň sa bavia o robote, o štúdiu. Viacerí mi povedali, že ich baví byť v škole. Je fakt, že majú podmienky. Miesta na sedenie, kaviarne, knižnice priamo v budove, takže je to iné. Ale naozaj ich to baví. To je tiež vždy také milé prekvapenie. U nás som na študentov väčšinou zvyknutý na to, že prídu na prednášku a hneď preč. Na našej fakulte je to pomaly prirodzené, keďže si nemajú kde poriadnu sadnúť a knižnice sú ďaleko. Ale predsa len, je to trošku taký iný pocit. (úsmev)“

Odkaz WEBmajstrov: Ďakujeme prof. Mistríkovi za rozhovor a čas, ktorý si vždy pre nás nájde. :)

príspevok pripravila: Gabi