PhDr. Nataša Ondrušková, CSc. - Vedúca katedry etickej a občianskej výchovy na PdF Univerzity Komenského, významná členka Rádu etických drakov, známa pod menom Šanta Kňažka Bruselského vŕšku. Podieľa sa na medzinárodných projektoch Európa v škole a mnohých ďalšich. Chodí prednášať do zahraničných škôl ako napr. na Masarykovu Univerzitu v Brne. Na prvý pohľad je to žena plná elánu a chuti do života. Nemá strach objavovať svet a čeliť výzvam. Prezradila nám niečo o svojich životných skúsenostiach, ktoré hovoria samé za seba. A výnimočne odkryla aj niečo zo svojho súkromného života. Veď posúdte samy nakoľko je táto energická dáma prínosom pre našu Katedru. :)
Nie je dôležitejšie, aby sa študenti – budúci učitelia vedeli vyjadrovať ústne?
P.S.: Kruto úradnícka odpoveď na túto vašu otázku by mohla byť aj taká, že prezentácie, videá, obrázky budem používať vtedy, keď budú v každej „prednáškovej“ miestnosti na PdF UK (či vôbec existuje u nás prednášková miestnosť) nainštalované PC a dataprojektory, zatemnenie okien a ja prídem s USB kľúčom....Osobne som takýto bežný štandard zažila na desiatkach svojich návštev na univerzitách v zahraničí. Ale to sme už pri inej téme."
Ako (pozitívne alebo negatívne)?
1. Ako by ste charakterizovali samú seba?
,,Zrkadlo mi, ako tušíte, v odpovedi na túto otázku nie veľmi pomáha. Takže zapojím fantáziu: čo ak som náhodou priama a otvorená? To by ma celkom potešilo – chcela by som byť takou. V každom prípade sa snažím brať život s humorom. Je dobré, ak sa človek vie zasmiať aj sám na sebe a ak potom od smiechu umrie, je to len bonus navyše."
2. Aké je to byť vedúcou Katedry etickej a občianskej výchovy a čo všetko zahŕňa Vaša funkcia?
,,Funkcia je to síce zodpovedná, vznešená, ale každodenným obsahom dosť úradnícka. Ak sa nechcete zbaviť posledných zvyškov vlastnej tvorivosti, musíte ten úrad z hlavy pravidelne vyháňať. To je žiaľ, dosť ťažké. Moji „podriadení“ sú zároveň mojimi kolegami aj priateľmi. Sú to vzácni a zodpovední ľudia, činní a známi aj za hranicami katedry, skrátka typickí „etickí draci“. Sú pracovití, nemusím nič prikazovať, o všetkom sa s nimi radím a rozhodujeme kolektívne. V mojej agende je najmä zabezpečenie pedagogického procesu ako celku, sledovanie trvania a formulácia podmienok pracovných zmlúv, organizovanie programu pri hosťovaní zahraničných či iných externých lektorov, sledovanie objemu a efektivity pedagogických výkonov a ďalšie podobné úlohy. O tvorbe obsahov výučby ani nehovorím, lebo to je základom našej práce. Veľa energie odoberá písanie správ, štatistík, hlásení, skrátka administratíva, ktorú niekto nielen na našej katedre vždy robiť musí."
3. Čo všetko robíte alebo plánujete spraviť do budúcna pre zlepšenie našej katedry? Aké sú Vaše vízie?
,,Veľká katedra s veľkými osobnosťami a veľkolepými výsledkami svojich absolventov aj pedagógov. Komu by sa nepáčila taká vízia! Ja vás asi sklamem: do výberového konania na obsadenie miesta vedúcej katedry som už po dva razy predkladala skôr pragmatickú, z pohľadu ekonomických možností univerzity, korektnú predstavu rozvoja katedry na 10 rokov, ešte pragmatickejší krátkodobý zámer na 5 rokov. Vždy počíta s podporou toho najdôležitejšieho – rozvíjaním slobodného, kritického myslenia našich absolventov. Nech už je svet akokoľvek úzkoprsý a spútaný, myslenie učiteľov má byť prístupné novým myšlienkam. Tomu verím a tak orientujem aj s podporou kolegov a kolegýň našu prácu. Ale dekrét vedúcej katedry dostávam od zamestnávateľa obyčajne na 2 roky."
4. Prečo naša katedra ako jedna z mála má písomné štátnice na bakalárskom stupni?
,,Budem otvorená. Sme unavení a skeptickí zo záplavy slovného balastu, floskúl, školmetstva a iných barličiek mnohých nádejných adeptov z posledných rokov. Dostáva sa nám toho požehnane, najmä v podaní tých študentov, ktorí si pedagogický smer vybrali ako poslednú možnosť „niečo študovať“. Takže písomne preukázať, ako ste na tom naozaj so samostatným prístupom k téme, k naštudovanému, je naša pomyselná latka. Treba ju preskočiť. Tak sme sa s kolegami na katedre rozhodli. Na testy ste zvyknutí, robíte ich v priebehu štúdia stále a preto testy sú podľa nás tým najprirodzenejším spôsobom odpovede."
5. Ste jedna z mála vyučujúcich, ak nie jediná, ktorá v rekordnom čase opraví testy a ešte v rekordnejšom čase ich zadá do AIS-u. Ako to robíte? Čo si myslíte, prečo to tak rýchlo nedokážu aj iní Vaši kolegovia?
,,Veľa vecí, teda nielen kontrolu testov dokážem robiť rýchlo a efektívne. Nerada veci nadlho odkladám, navyše viem, ako sa asi cítite pri čakaní na výsledok. Nielen vy, ale aj ja čakám istým spôsobom na výsledky testov. Čítam v nich, ako vaše vzdelávanie pokračuje. Teším sa, ak sú spokojné obe strany – pred katedrou aj za katedrou. Je to taký povznášajúci pocit."
6. Predstavte si, že by ste boli študentka a chodili by ste na svoje vlastné prednášky – čo by ste u učiteľa oceňovali a čo by ste naopak, ako študentka vyžadovali, aby učiteľ zmenil a vylepšil?
,,Nemám rada akademickosť a strojenosť v prednášaní, aj keď filozofia ako vedná disciplína sa abstraktnosti formulácií nedokáže vyhnúť. Vynikajúco odprednášaná filozofia, etika či politologický kurz je priam umelecký žáner. Osobne však ťažké a abstraktné témy radšej čítam, ako počúvam. Lepšie sa do nich zahĺbim. Takže vyznávam logicky vystavané, ale so životom prepletené a na život naviazané témy. Ja by som sa asi sama sebe ako prednášajúca páčila. Robím, čo viem a snažím sa to robiť najlepšie ako viem."
7. Chceli by sme sa spýtať, napriek tomu, že vyučujete niektoré predmety – ako napríklad Dejiny filozofie, Dejiny morálnej filozofie, Základy religionistiku atď., prečo nevyužívate pri výučbe nejaké učebné pomôcky (napr. prezentácie, videá, obrázky)?
,,Podľa mňa sú predmety, kde je to nevyhnutné a žiaduce, a sú aj také, kde je to zbytočné a možno aj rozptyľujúce. Moje predmety patria do skupiny premýšľavých. Nie je mojim cieľom uvoľniť a rozptýliť vašu myseľ, ale skoncentrovať ju. Power-pointové prezentácie majú v sebe obsiahnuté neraz to, čo lacné filmy či reklamné prezentácie – „somárske mostíky“ spájania čohokoľvek s čímkoľvek. Nemám rada ani podsúvanie multižánrových „súvislosti“ do predmetu filozofie. Učím uvažovať v pojmoch, učím uvažovať ambivalentne a abstraktnosť tohto učenia je z môjho pohľadu oprávnená. Ale pouvažujem. Možno pre budúce kurzy niečo zmením.
8. Absolvovala ste štúdium filozofie na Filozofickej fakulte v Moskve. Ako ste sa tam dostali a v čom bolo Vaše štúdium odlišné?
,,V prvom rade chcem poznamenať, že mojou prvou voľbou nebola filozofia. Mala som podanú prihlášku aj na vedecký odbor biológia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Prijímacie pohovory na štúdium filozofie na Filozofickej fakulte Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova však boli skôr – už v marci. No a prišla kladná odpoveď... Do Moskvy sme ako vysokoškoláci - štipendisti odchádzali z Československa mnohí, niekoľko desiatok ročne na veľa fakúlt a zďaleka nie kvôli ideológii, na tú sme nemali v tom veku ani pomyslenie. Brali sme to, čo bolo k dispozícii. Bolo to najmä dobrodružné. Aj ja som sa rozhodla najmä preto, lebo som si chcela vyskúšať, aké to je byť odkázaná sama na seba, na svoje schopnosti. Medzi iným, Filozofická fakulta UPJŠ v Prešove, na ktorú som po úspešných prijímacích pohovoroch na FiF MŠU mohla nastúpiť tiež, bola v tesnom susedstve bytu, kde sme s mojimi rodičmi žili...Takže som rýchlo volila radšej tú diaľku a s ňou aj istú nezávislosť. Obdobie vysokoškolského štúdia považujem (prepáčte za sentiment) za najkrajšie v mojom živote, a to aj napriek tomu, že to nakoniec nebolo vôbec
ľahké. Ani štúdium, ani sám život, či presnejšie živobytie. Kultúrne rozdiely boli priepastné a prostredie v ktorom sme žili, bolo náročné na výkony. Bola to obrovská škola života. Na štátnej univerzite v Moskve ste mohli denne stretnúť ľudí takmer z celého sveta, bol to svet sám o sebe, takmer 60 tisíc študentov skoncentrovaných do študentského kampusu. Multikultúrne a multietnické prostredie univerzity aj samotnej Moskvy bolo pre mladého človeka zaujímavým a prirodzeným prostredím, plným objavovania a to nám pomohlo prežiť aj nostalgiu po domove. Do školy sme chodili 6 dní v týždni, žiadne voľné soboty. Neexistovali, na rozdiel od našich zvyklostí, žiadne skriptá, žiadne výťahy zo študijnej literatúry. Poctivo sme čítali celé knihy. Museli sme chodiť pripravení na semináre. Naši učitelia však boli absolútne akademické špičky, mnohí už v tom čase bežne absolvovali zahraničné stáže v západných krajinách. Knižnice boli príjemné, dobre zásobené pôvodnou aj prekladovou literatúrou. Samozrejme, všetko v rámci tej reštrikcie, ktorú predstavovala komunistická ideologická cenzúra."
9. Vieme, že ste prednášali alebo prednášate na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V čom sú odlišní študenti v Brne od našich? V čom je odlišná Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity iná, ako naša a v čom naopak rovnaká?
,,Študenti sú tam zdá sa rovnakí – bude to možno tou blízkosťou mentalít a kultúrnej minulosti. Pre mňa je samozrejme príjemné, že môžem prednášať v slovenčine a rozumejú mi. Vybavenie Pedagogickej fakulty MU v Brne, to ste už asi počuli viac razy od iných, je naozaj z nášho, teda 21. storočia, nie z toho minulého. Bezbariérové vstupy, výťahy aj s ohlasovaním pre nevidiacich, v posluchárňach a na katedrách je nový nábytok, v posluchárňach sú nainštalované PC, dataprojektory, zatemnenie okien. Tam chodím prednášať s tým prostým USB kľúčom... a trochu im závidím."
10. Odrazil sa nejako Váš kontakt so študentmi vo Vašom súkromnom živote?
,,Myslíte, že život v takom vysoko „toxickom“ prostredí môže zostať bez následkov? Súkromne mám vždy bližšie k svojim rovesníkom, ako by som sa štylizovala na bezstarostnú, hravú, no proste primladú. Nie som už ani „in“, ani „cool“, nezdieľam svoje zážitky na FB. Ale porozumenie pre mladý rozlet, pomôcť im pri nových začiatkoch, to áno, v tom som úplne na jednej vlne s mladými a všade im otváram pomyselné dvere. Nakoniec, ako inak by som cez ne prešla sama, ak nie spolu s nimi?"
11. Špecificky sa zaujímate o otázky uplatňovania globálnej a európskej dimenzie vo vzdelávaní a interkultúrnej výchove. Prečo práve tieto smery?
,,Môj pohľad na problematiku trvalo udržateľného rozvoja bol ovplyvnený životnou skúsenosťou, celoživotným pôsobením v učiteľskom povolaní a profesijnou orientáciu. Hlbinnej ekológii, teda skúmaniu vzťahu prírody a spoločnosti z pohľadu sociálnej filozofie som sa venovala už v diplomovej práci a na začiatku svojej profesionálnej kariéry, v doktorandskej práci. Neskôr ma pedagogické požiadavky pracoviska, na ktorom pracujem priviedli viac k otázkam dejín filozofie a morálnej filozofie, pribudol tiež aspekt európskej dimenzie vo výchove a vzdelávaní. Po čase som však zistila, že téma, ktorú som zdanlivo opustila si ma opakovane našla, presnejšie nikdy neopustila. Aj dnes sa snažím moje pôsobenie v oblasti filozofie či etiky obohatiť o aspekt vzdelávania smerom k zásadám trvalo udržateľného rozvoja – teda o globálnu dimenziu. S európskou dimenziou to bola tak trochu náhoda. V roku 1992 som dostala na starosť implementovať a ďalej rozvíjať na Slovensku medzinárodný projekt EURÓPA V ŠKOLE (v tomto roku prebieha v Európe už jeho 61. ročník – bližšie na www.iuventa.sk). Musela som oprášiť svoju stredoškolskú angličtinu a stala som sa členkou medzinárodného tímu expertov, no a potom sa to už rozbehlo. Práca v rôznych medzinárodných projektoch, osobná skúsenosť a postupné vnikanie do problematiky ma utvrdili v presvedčení, že európske (ale ani globálne) povedomie neprichádza automaticky, ale je potrebné pre to veľa urobiť. Vďaka Európe v škole a iným projektom (Európske kluby, Výchova k demokratickému občianstvu, Європейський вимір у навчанні та громадянська освіта на Україні, ELOS – bližšie na www.fedu.uniba.sk – KEOV), medzinárodným konferenciám a seminárom som mala možnosť pobudnúť takmer vo všetkých štátoch východnej aj západnej Európy. Ešte v predrevolučnej dobe som bola so študentmi
v západnej Sibíri - Novosibirsku, potom v Kazachstane a Uzbekistane. Vďaka osobným iniciatívam (pracovné stáže) som mala možnosť spoznať školský systém v Holandsku a Írsku. V roku 2000 som sa dostala na študijný pobyt do USA (Washington, Los Angeles, Little Rock, Chicago a Camden) a minulého roku do Kanady (Toronto, Ontario). Všade som sa pozrela aj do škôl. Odvšadiaľ som si priniesla veľa poznatkov, zážitkov ale aj domácich úloh. Postupne som sa utvrdzovala v presvedčení, že škola by mala zmeniť výchovu a vzdelávanie budúcich občanov Európy tak, aby žiaci a študenti mali možnosť zoznámiť sa s rôznymi geografickými, kultúrnymi a politickými aspektmi Európy. Len tak môžu pochopiť, ako ovplyvňujú rôzne kultúry ich vlastné životy a životy miestnych spoločenstiev, regiónov, národov a koniec koncov i život v celosvetovom meradle. Lebo úlohou vzdelávania a výchovy v najširšom zmysle slova je neustále pripomínať spoločné korene, z ktorých počas tisícročí vyrástla bohatá rôznorodosť novej Európy. Rovnako práve vzdelávanie je schopné pomôcť korigovať ďalšiu možnú krajnosť - šírenie jednostranného europocentrického pohľadu na svetovú históriu. Nerátam sa medzi teoretikov tejto myšlienky, to prenechám zodpovednejším. Snažím sa o praktickú implementáciu európskej dimenzie do výchovy a vzdelávania. Za dobu 22 rokov som vyslala do medzinárodných mládežníckych táborov EUROPE AT SCHOOL 320 účastníkov zo Slovenska, zorganizovala som 10 takých táborov pre 300 zahraničných účastníkov na Slovensku. Spolu s kolegami z katedry a inými partnerskými inštitúciami (ŠPU, IUVENTA a o.z. Dom Európy) sme zorganizovali doposiaľ 10 medzinárodných konferencií a 4 medzinárodné semináre. Našimi účastníkmi boli učitelia z celej Európy. Katedra sa aj vďaka tomu stala členom renomovaných medzinárodných sieti UNESCO – TEI, BBCC, ENERCE. Sme na to patrične hrdí."
12. Je všeobecné známe, že každý člen katedry má svoje vlastné krycie meno v Ráde etických drakov. Ako znie Vaše, akým spôsobom vzniklo a čo znamená?
,,Ja som dostala meno Šanta Kňažka Bruselského vŕšku. Šanta je tvorivou skomoleninou môjho mena Nataša (tak je to u každého člena Rady starejších) no a to zvyšné - možno už tušíte prečo..."
OSOBNÉ OTÁZKY
1. Vy ako učiteľka filozofie, viete nám povedať, kto je Vaším obľúbeným filozofom a prečo? Myslíte si, že má filozofia budúcnosť? Ak áno, prečo?
,,Nekorektná otázka. Ako keby ste sa pýtali matky, ktoré dieťa má najradšej. Ale keď už, tak volím – Aristoteles s jeho zlatou strednou cestou. Filozofia tu vždy bola a bude nezávisle od toho, či sa bude v školách vyučovať alebo nie. Je neodmysliteľnou súčasťou nášho názoru na svet, či si to už uvedomujeme alebo nie."
2. Čo pre Vás symbolizuje slovo šťastie? Máte nejakú vec, symbol, ktorú máte pre šťastie? Ak áno, čo?
,,Šťastie je pre mňa prchavý moment medzi dennými trápeniami a starosťami. Ale stále sa oň pokúšam a aj ho stretávam. Šťastie je stredného rodu, takže manžel nežiarli. Nemám žiadnu vec ani symbol pre šťastie. Ale veci zo svojej mladosti sentimentálne opatrujem. Napríklad krásne lodičky z roku 1978."
3. Skúste si spomenúť aké sú Vaše 3 najšťastnejšie okamihy v živote?
,,To je jednoduché. Materská dovolenka: 1. deň, 2. deň a ... posledný deň."
4. Dozvedeli sme sa, že keď ste boli v kabinete s Dr. Čuchranovou, že ste každý pondelok chceli začať držať diétu a vydržali ste len do stredy. Ako to prebiehalo a ktoré diéty ste skúsili?
,,Správne ste to povedali – áno, chceli sme vždy začať..."
5. Mali ste v detstve alebo v mladosti nejakú obľúbenú záľubu alebo činnosť? (napr. tanec, spev atď.) Ak áno, akú a čo Vás na nej bavilo?
,,Hoci dnes na to postavou nevyzerám, ale naozaj som na strednej aj vysokej škole tancovala vo folklórnych súboroch. Dodnes holdujem spevu, napr. počas osláv dňa učiteľov."
Poďakovanie: Touto cestou by sme sa chceli poďakovať PhDr. Nataši Ondruškovej, CSc. za jej čas, trpezlivosť a ochotu, ktorú venovala nám i rozhovoru. Veríme, že tento rozhovor inšpiruje mnohých Vašich študentov. Ďakujeme Vám!
rozhovor pripravili: Gabi a Nika
prepis a jazyková úprava: PhDr. Nataša Ondrušková, CSc.
fotografie zo súkromného archívu Dr. Ondruškovej
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára