Ako naša generácia pozná Slovensko? Ako reality šou typu Farma, Vyvolení, Talentmánia? Z času na čas sa u nás udeje aj niečo zaujímavejšie a významnejšie ako tento mainstream. Jenou z nich je aj nedávna konferencia nesúca výstižný názov Európsky sociálny model – čo ďalej?
Táto konferencia konajúca sa v dňoch 8. – 9. októbra 2013 na župnom námestí (pre zaujímavosť ide o historickú budovu Národnej rady), sa konala pod záštitou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku. Lenže táto konferencia by nikdy nevznikla bez pomoci kopy usporiadateľov, ku ktorým patrili Ústav politických vied SAV, Katedra politológie a európskych štúdií Filozofickej fakulty UKF v Nitre a Katedra politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Konferencia bola zaujímavá nielen otázkou, ktorej sa venovala, ale aj zastúpením odborníkov z viacerých Slovenských i zahraničných škôl a inštitúcii. Celá konferencia sa skladala z 8 panelov venujúcich sa rôznym čiastkovým problémom týkajúcich sa Európskeho sociálneho modelu. V prvom paneli bola konferencia slávnostne zahájená Pavlom Paškom, Mojmírom Mamojkom (predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport), Ľubošom Blahom (predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti) a Miroslavom Pekníkom (riaditeľ Ústavu politických vied SAV). V prvom panely s názvom Tucet omylov o sociálnom štáte dostal slovo Jan Keller (v klube Nového slova s ním prebehla prednáška s diskusiou na tému Život nad pomery; link) z Ostravskej univerzity. V druhom panely- Sociálna dimenzia Európskej únie: mýtus alebo realita? vystúpili Vojtech Tkáč (Fakulta práva Janka Jesenského), Christian Schweiger (Fakulta výskumu vládnutia a medzinárodných vzťahov Durnhamskej univerzity), Radovan Geist (Filozofická fakulta UK) a Ľuboš Blaha (Ústav politických vied SAV). V treťom panely nasledujúcom po obednej prestávke, Ekonomická kríza a jej dôsledky na európsky sociálny model, vystúpili významný odborníci ako Peter Staňek (Ekonomický ústav SAV), Ilona Švihlíková (Vysoká škola medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe), po nich nasledoval spoločný vstup Joachyma Beckera (Ekonomická univerzita vo Viedni) a van Lesay (Ekonomický ústav SAV), na ktorý nadviazal Michal Polák (Ministerstvo financií Slovenskej republiky). Tento nabitý deň pokračoval štvrtým panelom s názvom Hodnotové ukotvenie európskeho sociálneho modelu a jeho progresívne alternatívy, ktorý moderoval aj náš zástupca doc. Jozef Lysý. V rámci tohto panelu dostali svoje slovo Ladislav Hohološ (Filozofickej fakulty UK), Michael Hauser (Filozofický ústav Akadémie vied ČR), Marek Hrubec (Centrum globálnych štúdii Akadémie vied ČR a Univerzity Karlovej), Martin Muránsky (Filozofický ústav SAV) a náš doktor Branislav Malík (link), v tomto prípade zastupujúci Fakultu sociálnych štúdii Vysokej školy Sládkovičovo.
Druhý deň pokračoval tiež v náročnom tempe už od 9:00, kedy bola zahájená piata časť konferencie, panel Geopolitické súvislosti európskeho sociálneho modelu: solidaritou k bezpečnejšiemu svetu? V tejto sekcii vystúpili Oskar Krejčí (Vysoká škola medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe), Svetozár Krno (Filozofická fakulta UKF v Nitre), Marta Goňcová (Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity v Brne) a František Škvrnda (Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislave). Šiesta sekcia patrila Kríze európskeho sociálneho modelu a jeho politických súvislostí, v rámci ktorého svojimi príspevkami prispel aj náš docent Jozef Lysý (link) , ale aj Marcela Gbúrová (Filozofická fakulta UJŠ v Košiciach), Milan Šikula (Ekonomický ústav SAV), Juraj Marušiak (Ústav politických vied SAV) a Jiří Navrátil (Ekonomicko- správna fakulta Masarykovej univerzity v Brne). Po obedňajšej prestávke nasledoval siedmy panel trefne označený ako Korene európskeho sociálneho modelu: odkiaľ a kam? V tomto panely vystúpili so svojimi príspevkami Ivan Laluha (Ekonomická univerzita v Bratislave), Monika Čambalíková (Fakulta verejnej politiky a verejnej správy Vysokej školy v Sládkovičove), Martin Muránsky (Filozofický ústav SAV), Jiří Silný (Ekumenická akadémia v Prahe). V poslednom ôsmom panely s názvom Vybrané otázky sociálnej práce a sociálnej politiky v Európe, tu svoje názory predniesli Petronela Šebestová (Fakulta sociálnych štúdii Vysokej školy v Sládkovičove), Antonín Kozoň (Fakulta sociálnych štúdii Vysokej školy v Sládkovičove) a Marián Sekerák (Fakulta sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe). Konferencia bola ukončená o 17:00 Ľubošom Blahom a Miroslavom Pekníkom.
Ja sama som mala možnosť pozrieť si naživo aspoň siedmy panel, bohužiaľ ostatok nebol možný kvôli, časovému vyťaženiu. Môžem potvrdiť, že atmosféra v sále, aj napriek tomu, že sa jednalo o posledný deň bola skvelá a priniesla mi veľa zaujímavých a dôležitých poznatkov. Pre mňa v tejto časti bol určite najväčším lákadlom vstup o Andrejovi Dubčekovi a tiež o dejinách cirkvi, ich dopade na súčasný svet a politiku. Osobne môžem na 150% odporučiť účasť na takýchto podujatiach a dúfam, že na ďalšej sa v publiku zíde viac študentov, aj z našej katedry.
V závere tohto krátkeho zhrnutia Vám ponúkame exkluzívny rozhovor s priamym účastníkom tejto konferencie s doc. PhDr. Jozefom Lysým, CSc. !!!
1. Otázka: Vy sám ako účastník tejto konferencie ste boli priamo v dianí, ako na Vás pôsobila? Očakávate, že táto konferencia prinesie nejaké zmeny? A priamo zmeny zasahujúce Slovensko?
,,Konferencia, ktorej hlavná zásluha patrí Ústavu politických vied SAV, dr. M. Pekníkovi bola venovaná Európskemu sociálnemu modelu. Participovali dve katedry politológie v Nitre a Košiciach. Garanciu prevzal Predseda NR SR. Odzneli na nej rôznorodé názory a prístupy k tejto téme. Dôležité je hádam to, že vývoj európskeho zjednocovania priniesol problém jej sociálneho modelu nielen ako isté smerovanie, ale musíme sa ňou zaoberať aj v dobe globálnej krízy. Európska únia dokázala historicky neuveriteľnú vec, rekonciliáciu tradičných protivníkov, prekonala históriu mŕtvych v mnohých vojnách. Európsky model sa môže stať vzorom ako univerzálny model. Ale bez odpovede na to, ako postupovať v sociálnej oblasti to zrejme nepôjde. Bola to teoretická konferencia, ťažko od nej očakávať nejaké výrazné praktické dopady, ale mimoriadny počet odborníkov z rôznych oblastí a prekvapujúco vysoký počet účastníkov, najmä študentov svedčí o tom, že isté dopady konferencia mať bude. Ide najmä o to, aký bude pravdepodobný vývoj v Európe a vo svete. Záujem o túto konferenciu je dokladom, že sme s európsky prostredím už zrástli. V podstate ide o to, že európska integrácia ukazuje schopnosť, i keď nie istotu vytvorenia demokratickej a humanisticky koncipovanej nadnárodnej politiky integrácie. Dúfam, že vytvoriť nadnárodnú formu demokracie je možné, i keď to nebude ľahké. V tomto smere je to pre Slovensko príležitosť ako na týchto procesoch participovať. Európa nie je iba ekonomická únia, ale je to aj únia hodnôt a politická únia. Európska sociálna únia bude hodnotou."
2. Otázka: Vyskytol sa tu nejaký konkrétny príspevok, s ktorým Ste sa stotožnili alebo zhodli? A naopak taký, nad ktorý Ste krútili hlavou o čom to dotyčný prednášajúci hovorí?
,,Vypočuli sme si veľmi zaujímavé vystúpenia Jána Kellera, Oskara Krejčího, Marcely Gbúrovej, Marty Goňcovej, Michaela Hausera, Marka Hrubca, Braňa Malíka, Sveta Krnu a Luboša Blahu, ktorý na našej katedre už viedol aj prednáškový kurz. Ale aj ďalších. Z nášho hľadiska (občiankárskeho) sa mi najviac páčili vystúpenia Marcely Gbúrovej a Marty Goňcovej. Mám trochu iný pohľad na také otázky ako kríza dôvery a kríza demokracie."
3. Otázka: Sám ste vystúpili ako moderátor, ako ste sa cítili v tejto úlohe? Boli Ste nervózny, či je po toľkých rokoch praxe pre Vás prirodzené verejne vystupovať?
,,Každé vystúpenie na vedeckom podujatí, či už ako prednášajúci, alebo aj ako moderátor je aj skúškou nervov. Musím povedať, že celý priebeh konferencie prebehol vo veľmi vecnej atmosfére, diskutovali aj študenti. Ako moderátor som mal záujem podporiť kultúrofilnú kreativitu, ktorá bola spoločným menovateľom konferencie."
4. Otázka: Počas tejto konferencie bola načrtnutá otázka krízy európskej únie a krach štátov, aký postoj k tejto otázke zastávate Vy?
,,Dnešný svet je v globálnej integrácii, to znamená dnes, že je dominovaný niekoľkými veľkými štruktúrami, ktoré nie sú teraz koncertom, ale navzájom sa ovplyvňujú. Tieto štruktúry tvoria superštáty, ako USA, Čína, India, Brazília, ale aj Rusko. Európska únia aj keď sa nebude správať ako superštát, ale musí sa v tomto svete integrovať. Je to veľmi zaujímavý model, dejinne neobvyklý, je to jedna z najväčších inovácií aké sa v dejinách objavili. Ak túto integráciu nezvládneme, budeme eliminovaní. Pokiaľ chceme mať vplyv, musíme to dosiahnuť ako európska civilizácia, inú šancu jednoducho nemáme. Takto sa dívam aj na Vami položenú otázku."
5. Otázka: Okrem Vášho príspevku bola nejaká téma, ku ktorej Ste sa chceli vyjadriť? Alebo Ste sa chceli vyjadriť radšej ako k tej svojej vlastnej?
,,Ja som vo svojom príspevku hovoril o tom, že tendencia k ochrane je modernite imanentná, je jej historickým produktom. Problémom je jej dnešná viazanosť na globalizáciu. Sociálna ochrana nemôže byť preventívne odstraňovaná z cesty expandujúcemu kapitálu. To považujem za skúšku demokratičnosti procesov, ktoré v súčasnosti v Európe a vo svete prebiehajú. To je otázka budúcnosti Európy a nás v nej. Cítil som, že tento moment účastníkov konferencie spájal."
Plus pre záujemcov o ďalšie videá a články:
- noveslovo.sk/videoarchiv (18.10.2013)
- noveslovo.sk/node/74003 (18.10.2013)
príspevok a rozhovor pripravila: Kika
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára