Je všeobecne známe, že ľavicové vlády sa snažia o svoju popularitu bojovať u voliča najmä sľubovaním zvyšovania životnej úrovne svojej krajiny prostredníctvom progresívnej dane pre „zlé“ veľké úžernícke korporácie a podnikateľov, pretože veď „chudobný občan“ nemá z čoho platiť dane. Týmto spôsobom sa zrodila zaujímavá myšlienka zvyšovania odvodov zo mzdy na dohodu pre zamestnávateľov.
Títo podnikatelia, ktorí zamestnávali v prvom rade menej finančné náročných pracovníkov ako napr. študentov, mamičky na materskej dovolenke poprípade dôchodcov alebo iných ľudí, ktorí si chcú privyrábať na živobytie, si samozrejme kladu otázku: Prečo by mali platiť štátu vyššie odvody, keď sa to dá aj inak? Áno, presne tak. Systém, ktorý je momentálne nastavený neukrúca o finančné prostriedky tieto „veľké ryby“, ako sa asi predpokladalo, no ich pracovnú silu. Prečo?
Jedným z dôvodov je napríklad i to, že o odvody do sociálnej poisťovne sú oslobodení študenti do výšky 159€ (resp. 66€). Tým pádom je nevýhodné zamestnávať NEštudenta. V tomto prípade vyzerá, že študenti si polepšili, pretože sú pre zamestnávateľa lacnejší. Lenže, problém je v tom, že 159 € mesačne nie je adekvátna suma na prežitie pre priemerného študenta na vysokej škole. Totiž, pokiaľ sa chce študent uchádzať o brigádu, stáva sa pravidlom, že mu v zamestnaní nedajú zarobiť viac ako je táto suma (pokiaľ sa samozrejme nerozšírila tzv. čierna práca- peniaze na ruku), pretože zamestnávateľ by zaňho musel platiť viac. Čo ak si študent chce nájsť ďalšiu brigádu, pretože mu táto suma na život nestačí? Keď sa bude uchádzať u ďalšieho zamestnávateľa o druhú dohodu, pravdepodobne neuspeje. V nej totiž už obe strany musia platiť zvýšené odvody štátu a tiež daň. Teda je to nevýhodné. Ak však podnikateľ potrebuje daného zamestnanca, najme si zaňho iných troch voľných, bez ďalšej zmluvy a dá im zarobiť iba stanovené maximum 159 €. V konečnom dôsledku pre koho je tento zákon? Je to naplnenie štátnej pokladnice na úkor tých najviac zraniteľných, zamestnancov bez nároku na čokoľvek podľa Zákonníka práce.
Pravdepodobne o prácu a o možnosti pracovať prišlo veľa ľudí. Hlavne tí, ktorí už nemajú štatút študenta. Študentom sa naopak naoko možnosti rozšírili, ale napokon si nedokážu zabezpečiť ani základné prostriedky na „študentský život“. Vezmime si, že len 160 € stojí priemerné bývanie v jednej izbe na priváte v hlavnom meste. Kde sa nájdu ďalšie výdavky na stravu, obliekanie, hygienu, cestovanie, školu a pod.? To už musí zabezpečiť niekto iný, pravdepodobne rodina.
Výroky typu „dokázal by som vyžiť aj z 300e € mesačne“ sa naozaj zdajú byt až utopistické, pokiaľ ide o vyhlásenia ministra financií SR, ktorý v priemere zarába možno 10x viac. Ak by si papaláši spoza okrúhleho stola skutočne okúsili žiť z minimálnej mzdy, potom by sa snáď ukázalo pre koho sú podobné zákony a aký majú primárny účel.
príspevok pripravila: Barbora
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára