Krátky rozhovor s Dr. Vargovou - pobyt v Lotyšsku

Krátky rozhovor s Dr. Vargovou o jej krátkom pobyte v Lotyšsku 

1.      Z akých dôvodov ste išli do Lotyšska a na ako dlho?

„Odpovedať budem v poradí ako bola položená otázka. Dôvody boli asi také, že ešte v roku 2012 som bola v Lotyšsku na Daugavpilskej univerzite v rámci projektu, ktorý bol zameraný na globálne vzdelávanie na vysokých školách. Tento projekt organizovala platforma mimovládnych organizácií, Nadácia Pontis, ktorá oslovila pedagógov z vysokých škôl. Vzhľadom k tomu, že som sa venovala problematike globálneho vzdelávania cez mimovládnu organizáciu Človek v ohrození, kde som participovala na príprave Stratégie globálneho vzdelávania pre základne a stredné školy (ktorá bola  schválená vládou Slovenskej republiky), ako aj spoluautorsky a gestorsky na vydaní viacerých publikácií, využila som ponuku a rozhodla som sa ísť do Lotyšsku, na Univerzitu v Daugavpilse. Zaujalo ma, že táto univerzita, hoci Daugavpils nie je hlavné mesto, mala  zaujímavý študijný program. Ten spočíval v tom, že okrem pedagogického zamerania otvorila univerzita viacero ústavov alebo inštitútov, pričom jeden z ústavov je zameraný priamo na globálne vzdelávanie a trvalo udržateľný rozvoj. V roku 2012 som absolvovala vedecko-odbornú pracovnú cestu na Ústav globálneho vzdelávania a trvalo udržiavateľného rozvoja Daugavpilskej univerzity. Počas môjho krátkeho pobytu ma pozvala na stretnutie  dekanka fakulty, prof. Elena Davidova. V rámci neformálneho (asi dvojhodinového rozhovoru) sme otvorili viacero otázok vzájomnej budúcej medziuniverzitnej spolupráce, najmä možností učiteľskej a študentskej mobility (ERASMUS). Stretnutie bolo veľmi príjemné. V tom čase som netušila, že o dva roky sa na pôdu univerzity vrátim - v rámci programu Erasmus na prednáškový pobyt. Po návrate som  navrhla (na našej fakulte za katedru etickej a občianskej výchovy je koordinátor pre Erasmus prof. Mistrík) uzavrieť zmluvu s Univerzitou v Daugavpilse. Potom už boli dvere otvorené aj na učiteľskú mobilitu a pochopiteľne neskôr aj na študentskú. Tak, to je  odpoveď na prvú časť otázky. Čo sa týka otázky, na ako dlho som bola na prednáškovom pobyte  -  bol to pracovný týždeň v letnom semestri AR 2013/2014 (od 7. apríla do 12. apríla 2014). Snáď by som doplnila ešte zaujímavosť, že na Daugavpilskej univerzite sú oficiálnymi vyučovacími jazykmi lotyština, angličtina a tiež ruština. „Oprášila“ som znalosti  ruského jazyka a prednáškový pobyt som absolvovala v ruštine. Bolo to pre mňa jednoduchšie. (úsmev)“

2.      Aký ste tam mali program v rámci celého pobytu?

„Dohodnúť učiteľskú mobilitu s partnerskou univerzitou je proces. Najskôr musíte ponúknuť témy prednášok a nechať si ich schváliť na partnerskej univerzite. Z ponuky tém, ktoré som poslal, bol záujem o nasledovné témy: Systém vzdelávania v Slovenskej republike a reformné zmeny po roku 2008 v oblasti vzdelávania, Školský predmet etická výchova, jeho história, ciele, obsah, formy a metódy výchovy k prosociálnosti, Kam smeruje výchova k občianstvu po rozdelení Českej a slovenskej republiky a Etická výchova ako projekt španielskeho profesora Roberta Roche Olivara. Takže tieto štyri témy (8 hodín) boli vybrané v rámci týždňa učiteľskej mobility na Daugavpilskej univerzite.

To sa týkalo zamerania prednášok. Môžem ešte spomenúť, aká bola  organizácia môjho krátkodobého pobytu, čo som zažila, aký som mala program. Bola náhoda, že práve v čase môjho pobytu organizovala Daugavpilská univerzita Medzinárodnú vedeckú konferenciu, ktorá bola zameraná na problematiku trvalo udržateľného rozvoja. Pripravila som stručnú informáciu o spolupráci s mimovládnymi organizáciami na Slovensku v oblasti modelových globálnych škôl a vystúpila som v jeden zo sekcií. Čiže, po dopoludňajších prednáškach pre bakalárov a magistrov sa 9.4.2014 popoludní začínalo oficiálne otvorenie spomínanej konferencie. Na ďalší deň som si vybrala sekciu, ktorá  mi bola témou blízka, a ktorá sa venovala vzdelávaniu v oblasti globálneho a rozvojového typu vyučovania. V sekcii som vystúpila s príspevkom o Modelových globálnych školách na Slovensku. Považujem túto možnosť za prínosnú pre obe strany. Okrem učiteľskej mobility som absolvovala aj odborný program, ktorý bol bohatý na nové informácie. Navyše, v stredu, keď sa otvárala konferencia, bola večer recepcia pre domácich a zahraničných účastníkov tejto konferencie, v hoteli Latgola, kde som bola ubytovaná. Potešila som sa, že sa z hotela nemusím presúvať, keďže v tom čase bola v Lotyšsku na naše pomery veľká zima - okolo 0 alebo 2^oC. Považovala som za česť, že ma osobne organizátori konferencie pozvali na recepciu, lebo mi umožnili uskutočniť množstvo  neformálnych rozhovorov. Mohla som sa porozprávať s  pedagógmi z univerzity, ale aj s odborníkmi zo zahraničia, či samotnými študentmi Daugavpilskej univerzity. Tí sa podieľali na organizovaní recepcie. Tým, že som s nimi už od utorka mala prednášky, tak ma spontánne odviedli k svojmu stolu a diskutovali sme o témach, ktoré sme nestihli analyzovať počas prednášok. Úprimne povedané, prekvapil ma spontánny záujem zo strany študentov o dianie na Slovensku, ako u nás prebieha kurikulárna reforma vo vzdelávaní, aký je obsah pregraduálnej prípravy budúceho učiteľa. Príjemný pocit som mala z autentického, nehraného záujmu študentov poznávať podmienky života ľudí v iných európskych krajinách. (úsmev)

Ďalší deň (štvrtok podvečer) usporiadali organizátori konferencie exkurziu po meste, čo som veľmi uvítala. V  roku 2012 som počas večerných prechádzok spoznala mesto z pohľadu jednotlivca a prostredníctvom internetu. Avšak program organizátorov konferencie nám ukázal Daugavpilskú univerzitu a mesto pohľadu toho, čo považujú za hodnotné a cenné, na čo sú najviac hrdí. Boli sme v Daugavpilskej pevnosti, ktorá vytvára históriu mesta Daugavpils z čias Napoleónskych vojen, kedy sa táto pevnosť budovala. Údajne v tomto období začína vznik mesta. Znamená to, že Daugavpils nemá hlbokú históriu. Má okolo 100 tisíc obyvateľov, čiže je to druhé najväčšie mesto v Lotyšsku, hneď po Rige. Riga ma 750 tisíc obyvateľov a je hlavným mestom Lotyšska. A keď si zoberieme, že celé Lotyšsko má okolo 2,2 milióna obyvateľov, tak aj tých 100 tisíc obyvateľov Daugavpilsu predstavuje veľké mesto.

Isť do Daugavpilskej pevnosti aj so sprievodcom bolo veľmi zaujímavé. Obzvlášť ma zaujalo, že asi pred rokom v priestoroch pevnosti otvorili Múzeum Marka Rothka, ktorý je svetoznámy umelec, maliar, žijúci v Amerike, ale rodák z Daugavpilsu. Keď bol malý, vysťahovali sa jeho rodičia do Ameriky.  Neopakovateľným zážitkom bol pre mňa samotný fakt, že som mala možnosť pozrieť si autentickú tvorbu Marka Rothka a cítiť hrdosť Lotyšov a daugavpilsčanov na svojho rodáka. (úsmev)“

3.      Čo Vás počas krátkeho pobytu (okrem spontánneho záujmu študentov) milo prekvapilo?

„Čo sa týka príjemných zážitkov a postrehov, tak to bolo samotné mesto Daugavpils – ako je štruktúrované a organizované, že je to mesto multikultúrne. Je otvorené a priateľské. Prijíma spontánne inakosť. Spôsobila to kultúrna rôznorodosť obyvateľov Daugavpilsu. Napríklad, v tomto meste, ktoré sa nachádza juhovýchodne od Rigy (Riga sa rozprestiera na severe krajiny, pri Baltickom mori), je aj percentuálne národnostné zloženie mesta zaujímavé. Napríklad Lotyši netvoria ani celú jednu pätinu obyvateľstva. Je ich okolo 18% a Rusov je viac ako 50% obyvateľstva. Poliakov je tam pomerne veľa, pretože krajina aj mesto vzniklo po delení Poľska v roku 1772. V Daugavpilse je pomerne silná poľská  komunita. V súčasnosti je to asi 15% obyvateľov, čiže takmer toľko, koľko je Lotyšov.

Čo ďalšie ma zaujalo, je náboženské zloženie a otvorenosť voči vierovyznaniu. Každá viera má svoj chrám. Na pomerne malom území mesta sa nachádza pomerni veľa cirkevných chrámov. Väčšina obyvateľstva sa hlási k pravoslávnej cirkvi, lebo tu žije (ako som spomínala) okolo 52% Rusov. Je to logické. K pravoslávnej cirkvi sa hlási veľa Bielorusov. Ďalší obyvatelia Daugavpilsu, sa hlásia skôr k etnickej skupine Latgalov. Sú prevažne rímski katolíci. V centre mesta sa nachádza najväčší a najmodernejší hotel Latgola. Napríklad ale Lotyši, ktorí žijú mimo Daugavpilsu, čiže žijú v iných regiónoch Lotyšska, sa hlásia k evanjelikom. K rímskym katolíkom, lebo aj rímsko-katolícky kostol je v Daugavpilse, sa hlásia tiež Poliaci a Litovci. Príjemne na mňa pôsobil tolerantný duch mesta charakterizovaného rôznorodosťou kultúr.

Už som spomínala záujem zo strany pedagógov a študentov o moje prednášky. Príjemné bolo poznanie, že študenti Daugavpilskej univerzity sa aktívne zúčastnili Medzinárodnej vedeckej konferencií, ktorú organizovala fakulta a univerzita. Myslím si, že v našich podmienkach nie je až také bežné, aby pedagógovia vnímali svojich študentov ako partnerov a dali im príležitosť, aby mohli prezentovať svoje odborné príspevky aj na medzinárodných fórach. Resp. naši študenti nie sú zainteresovaní na aktivitách podobného charakteru. Študenti v Lotyšsku sú motivovaní v hodnotení. Za  aktivity získavajú body, ktoré im umožňujú postúpiť ďalej do magisterského štúdia. Štúdium v Lotyšsku je dvojstupňové, ako u nás. (Lotyšsko je tiež členským štátom Európskej únie). Avšak bakalárske štúdium je štvorročné a v magisterskom štúdiu pokračujú ešte dva roky. Ukončenie bakalárskeho štúdia im dáva príležitosť uplatniť sa v praxi - môžu pracovať ako vychovávatelia a učitelia v materských a základných školách. Učiť na stredných školách a gymnáziách môžu až po absolvovaní magisterského štúdia. Magisterské štúdium nie je vôbec ľahké a už vôbec nie je jednoduché sa naň dostať. Na magisterské štúdium sa robia prísne prijímacie pohovory. Študenti sú hodnotení už počas bakalárskeho štúdia. Za prospech, aktivity, dobrovoľnícku pedagogickú prácu so žiakmi v materských a na základných školách získavajú body, na základe ktorých, (keď získajú dostatočný počet) nemusia absolvovať prijímacie pohovory na magisterské štúdium. Je to veľká motivácia pre študentov so skutočným záujmom o pedagogické vzdelanie. Domnievam sa, že ide o  premyslený systémový krok v oblasti vzdelávania zo strany štátu. Štát tak neupiera právo na vzdelanie, ale ani nedevalvuje vysokoškolské vzdelanie vzdelávaním tých, ktorí skutočný záujem o vzdelanie nemajú, ale chcú získať vysokoškolský diplom o absolvovaní štúdia. Napríklad ešte v r. 2012, som sa počas svojho pobytu (a rozhovorov) dozvedela, že študenti, aby mohli postúpiť z bakalárskeho štúdia na magisterské štúdium, môžu získať body aj za také aktivity, ktoré súvisia s pedagogickou praxou (napríklad, že sa starajú o sociálne slabé deti, doučujú ich a pod.). Tým preukazujú záujem o svoje budúce povolanie, prezentujú spôsobilosti, že vedia a chcú pracovať s deťmi, že rozvíjajú svoje pedagogické kompetencie.“

4.      Čo Vás naopak sklamalo?

„Ja som bola nadšená niektorými (vyššie spomenutými) systémovými prístupmi zo strany štátu. V cudzej krajine objavujete nové veci, ktoré umožňujú inak vnímať svet okolo Vás. Som optimista, zameriavam sa na získavanie pozitívnych skúseností. Negatíva si za niekoľko dní ani nestihnete uvedomiť. Určite k nim patrí vysoká miera nezamestnanosti, nízke mzdy (aj učiteľov), ale napríklad v získavaní projektov a čerpaní eurofondov je menšia byrokracia.  Z pohľadu členky katedry etickej a občianskej výchovy na Pedagogickej fakulte UK Bratislava ma prekvapil fakt, že Univerzita v Daugavpilse nemá katedru zameranú na výchovu k občianstvu, ani hodnotovú výchovu. Občiankarske témy sú zahrnuté v kurzoch z histórie, práva, sociológie... a témy orientované na  kultiváciu dobra sú priradené k  psychológií. Na univerzite je vybudovaná silná katedra psychológie a  všetky predmety psychologického zamerania ako keby v sebe zahŕňali  moment hodnotový a morálny. Nedá sa povedať, že je to pre mňa sklamanie, ide však o odlišný prístup vo vzdelávaní uvedených predmetov.“

5.      Spomínali ste, že v Lotyšku nemajú Etickú výchovu ako samostatný predmet. Ovplyvňuje ich, podľa Vás to, že ho nemajú ako samostatný predmet?

„Dodatočne som detailnejšie analyzovala situáciu ohľadom vyučovania predmetu etika/etická výchova v Lotyšsku. Po odluke cirkvi od štátu sa vyučuje aj konfesionálna povinne voliteľná Náboženská výchova. V praxi je však uplatniteľná iba na veľkých štátnych školách a jej alternatívou je Etika. Žiaci si vyberajú buď jeden z predmetov, alebo aj obidva súčasne. Okrem toho majú aj ostatné predmety učebného plánu štátnych škôl vo svojich obsahových štandardoch integrované niektoré poznatky  z oblasti etiky a náboženstva. Domnievam sa, že skutočne v podstatnej miere záleží na tom ako je predmet  koncipovaný, kto a akým spôsobom ho vyučuje, ako je dieťa vedené pri výchove k mravným hodnotám. Je potrebné v tejto súvislosti ale zdôrazniť, že mravnú výchovu žiakov  ovplyvňuje nielen učiteľ etiky/etickej výchovy/náboženskej výchovy, ale celý pedagogický zbor a celková atmosféra školy. Koncepcia vyučovania predmetov Náboženská výchova/Etika akcentuje v Lotyšsku ich medzipredmetový a prierezový charakter.“

Ďakujeme Dr. Vargovej, že si našla čas a spravila s nami krátky rozhovor.

Viac o Univerzite v Daugavpils nájdete na stránke www.du.lv/en

príspevok pripravila, otázka a prepis rozhovoru: Gabi
úprava: Dr. Vargová 
Rozhovor je zverejnený so súhlasom Dr. Vargovej.