3 otázky na aktuálne dianie - časť 1 - prof. Mistrík!

Určite ste postrehli témy, ktoré kolovali (teroristické útoky vo Francúzsku) a stále kolujú (referendum) internetom, ale aj médiami. Na Váš podnet ponúkame 3 najlepšie vybrané otázky, ktoré sme položili našim vyučujúcim. Dnes si môžete pozrieť 1. časť, kde sa pýtame prof. Mistríka!

 Otázky pre prof. Mistríka: 

1. Pri téme referendum o ochrane rodiny sa doslova rozdeľuje spoločnosť hlavne na dva protipólne tábory. Môže toto referendum zmeniť vnímanie Slovenska ako netolerantného voči právam menšín? 
2. Mohli by ste z estetického hľadiska ohodnotiť reklamu na tému Referendum na ochranu rodiny? Ako vnímate odmietavý postoj televízií Markíza, JOJ a RTVS? 
(viď video https://www.youtube.com/watch?v=qUM0EbGvLMM 18.01.2015 a dodatočne pridané druhé video http://vimeo.com/117385497 25.1.2015)
3. Myslíte si, že teroristické akcie vo Francúzsku zmenia vnímanie multikulturalizmu a otázky multikulturalizmu? Pretože práve Francúzsko je jedným zo symbolov multikultúralneho štátu.
Bonus: možnosť sa vyjadriť vlastnými slovami na tému referendum.

Touto cestou chceme prof. Mistríkovi poďakovať za rýchle poslanie odpovedí a najmä odvahu odpovedať! Ďakujeme!

Odpovede od prof. Mistríka: 

1. Netreba sa pozerať von, čo si o nás myslia, veď každý štát má nejaké „šrámy“, ktoré kazia jeho obraz v zahraničí. Pre mňa je dôležitejšie, či je Slovensko skutočne netolerantné voči právam menšín. Žiaľ, výskumy rôznych inštitúcií ukazujú, že občania SR sú menej tolerantní ako občania iných európskych štátov, dokonca sa tolerancia zhoršuje.

Aj hlavná téma referenda je opäť ukážkou ne-tolerancie, pretože je namierená proti ľuďom, ktorí žijú „inak“. Podnecuje radikalizáciu názorov voči nim, lebo ukázala, že je možné ostrakizovať celú jednu menšinu (a to už aj teraz, bez ohľadu na výsledok referenda). Predpokladám, že sa vo verejnej mienke zhorší vzťah k menšinám všeobecne. Odtiaľ je veľmi krátka cesta k ďalšej diskriminácii.  Čo ak niekto príde s podpisovou akciou na referendum, že treba zbúrať všetky nelegálne chudobné osady, deti odtiaľ násilím pobrať a poslať ich do internátnych škôl? V netolerantných náladách tejto spoločnosti si viem predstaviť aj také referendum. Viem, že sú to dnes absurdné úvahy, ale súčasné referendum je precedensom.

2. Prvý klip je falošný a zavádza, lebo takto osvojenie v realite nefunguje. Horšie však je, že klip napovedá, že sa treba báť homosexuálnych párov. Najprv si jeden z budúcich opatrovateľov svojou mimikou uvedomuje nezmyselnosť svojho postavenia, čiže ani on to nepovažuje za ,,normálne", ale napriek tomu si chce dieťa osvojiť! Potom zase dieťa od zdesenia vypustí ceruzku, s ktorou si kreslí ,,šťastnú" rodinku. Záverečný komentár - ,,Deti majú v tom jasno" - tiež nezodpovedá realite, lebo dnes sú bežné tzv. nekompletné rodiny, kde nie ja matka alebo otec. Myslím, že klip mal končiť vetou - My v tom máme jasno (teda my - Aliancia za rodinu). - Klip ako celok je profesionálne nezvládnutou reklamou. Je prvoplánový, herecké výkony sú úbohé, využíva stereotypy v myslení, stereotypné symboly a zavádza. 

Pochybujem, že televízie odmietli klip preto, že by en bloc odmietali aj referendum. Aj v televíziách je určite rovnaké rozvrstvenie spoločnosti ako inde, aj tam bude veľa zástancov referenda. Dôvody, ktoré televízie uviedli, považujem za celkom vierohodné.

Verejnoprávna televízia vedela, že z druhej strany – od odporcov referenda – propaganda neexistuje. Verejnoprávna televízia je viazaná zákonmi vyváženého spravodajstva a riskovala by pokutu, ak by klip prijala. Ostatné televízie sú súkromné, a preto môžu odmietnuť i prijať, čo chcú. Ale v ich odmietnutí vidím podobné obavy z pokút, veď Rada pre vysielanie a retransmisiu už aj ich pokutovala za nevyvážené spravodajstvo. Televízie sa zachovali profesionálne a nevidím v ich reakciách nejakú antirodinnú a pro-homo orientáciu.

Druhý klip sa snaží vzbudzovať pocity hnusu, pričom zneužíva maloletého chlapca na propagandu. Je síce profesionálne lepšie vybudovaný ako prvý klip, ale jeho zameranie jasne ukazuje, o čo v celej kampani Aliancie ide – nie o ochranu rodiny, ale o odsúdenie homosexuálnych párov. Navyše sa nemôžem ubrániť otázke, či ide Aliancii len o mužské homosexuálne páry, alebo bude rovnako útočiť aj na lesbické páry.

Aliancia pre rodinu svoje klipy tak či tak zverejnila a vyvíja masívnu propagandu na verejnosti, takže nemôže byť ani reči o obmedzovaní slobody slova a sebavyjadrenia.

3. Nie som si istý, či je práve Francúzsko ideálom multikultúrnej spoločnosti, hoci sa za takú pasuje. Spôsoby, akými presadzovali a presadzujú svoje „francúzstvo“, boli a sú niekedy zvláštne. Ale je fakt, že v každodennom živote pôsobí Francúzsko, či Francúzi tolerantne.

Žiaľ, útok na Charlie Hebdo vnímanie multikulturalizmu už aj mení. Príliš mnohí ľudia hovoria, že zlyhalo spolužitie kultúr. Nehovorí sa, že zlyhala jedna predstava o spolužití, jeden model multikulturalizmu, hovorí sa o zlyhaní multikulturalizmu vcelku. To je, akoby sme povedali, že ľudia z rozličných kultúr vôbec nedokážu vedľa seba žiť.

Je fakt, že v celej histórii ľudia často nedokázali žiť vedľa seba – ale je fakt aj to, že to mnohokrát dokázali. V dnešnom svete, keď sa kultúry križujú naprieč všetkými svetadielmi, nemáme inú šancu, len sa snažiť nažívať spolu. Nemôžeme odmietnuť multikulturalizmus, ale vo všetkých týchto zmätkoch hľadať východiská na mierové spolužitie.

V každom prípade 7. január v Paríži ukázal znova to, čo ukázal už dávno 11. september v New Yorku: Nemôžeme naivne veriť v spoločnosť všeobecnej lásky. Paríž okrem toho ukázal aj niečo nové – už to nie sú len ľudia prichádzajúci zvonku, ako v prípade New Yorku, ale ľudia, ktorí žijú v Európe. Aj keď sa nestotožnili s väčšinovými hodnotami Európy, stále sú to Európania a nemôžeme sa od nich dištancovať, či dokonca ich vyhadzovať, alebo zatvárať pred nimi dvere. – Namiesto toho treba od základu premyslieť, čo nám v spolužití kultúr zlyhalo a ako to napraviť.

Bonus: možnosť sa vyjadriť vlastnými slovami na tému referendum.

Využívam bonus, pretože nie som na pôde vysokej školy, ale na pôde súkromnej webovej stránky: Nepôjdem hlasovať v referende, lebo chcem prispieť k tomu, aby nebolo platné. Považujem za chybu, ak sa v ľudovom hlasovaní rozhoduje o právach menšín, o spôsobe života iných ľudí, alebo o obsahu školského vzdelávania.