4. časť
„Rebel, ktorý zavraždil Boha.“
V novej
časti vám predstavím slávnu osobnosť z
nemeckej filozofie. Či už však slávnu by sa dalo polemizovať. Vo svojej
dobe, v 19. storočí bol príliš kontroverzný svojími myšlienkami. Nielenže
sa preslávil myšlienkou o mŕtvom Bohu, známy je aj svojou teóriou o nadčloveku.
Friedrich Nietzsche inšpiroval
mnohých spisovateľov a hudobníkov, ktorí zvečnili jeho slová ako napríklad Jim
Morrison zo skupiny Doors. Zaraďuje sa medzi najcitovanejších filozofov.
Friedrich
sa narodil 15. októbra 1844 v nemeckom Röckene. Meno dostal po pruskom
kráľovi, ktorý v deň jeho narodenia oslavoval 49. narodeniny. Bol nemeckým
filozofom a filológom aj keď nálepku
filozofa odmietal. Narodil sa v rodine, v ktorej hlavou bola
matka. Keďže mu otec aj brat zomreli, zostal v rodine sám chlap medzi
ženami, čo neskôr ovplyvnilo jeho filozofiu. Napriek svojej veľkej túžbe stať
sa vojakom, v armáde dlho nezotrval. Kvôli úplavici musel armádu
definitívne opustiť. My si môžeme len povedať „aké šťastie“, pretože ak by jeho
zdravotný stav nebol tak vážný, pravdepodobne by sa k filozofii nikdy
neuchýlil. Život v ženskej domácnosti aj jeho zdravotný stav sa podpísali
na jeho chápaní života a tiež na mentálnom zdraví. Pôvodne mal kráčať
v šľapajách svojho otca. Teológiu však vydržal študovať len jeden
semester. Na vzdelanie nezanevrel a vyštudoval filozofiu. Friedrich bol
výnimočným študentom. Titul profesora klasickej filológie sa mu podarilo získať
už vo veku 24 rokov. Dodnes patrí medzi
nejmladších profesorov vôbec. V roku 1879 sa mu zdravotne priťažilo a
musel univerzitu v Bazileji opustiť. Tak sa rozhodol cestovať po Európe a
písať. V roku 1889 nečakane zomrel. Čo sa presne stalo je záhadou. Najviac
sa hovorí o jeho psychickom zrútení pri pohľade na týrané zviera, ku ktorému sa
rozbehol a snažil sa ho zachrániť. Tento moment hovoril o vážnosti jeho
psychického stavu a stratení sebakontroly.
Friedrich
chápe vôľu ako individuálnu vôľu ľudského jedinca k životu a k moci.
Keď vezmeme do úvahy jeho zdravie, že nikdy v podstate nebol pánom svojho
osudu, môžeme z toho usúdiť, že práve ideál jednotlivca úplne oslobodeného
od sebaklamov patrí medzi jeho najdôležitejšie odkazy. Popisoval niečo, čím sa
chcel stať. V jednoduchosti chcel byť strojcom svojho osudu. V jeho
dielach a teóriach sa prejavuje veľa negativizmu čo môže vyplývať
z nespokojnosti jeho osudu. Friedrich opovrhuje takmer všetkým. Kresťanstvo
považuje za zlé, pretože vzniklo medzi otrokmi. Ženy popisoval veľmi urážlivo,
akosi sa nikdy nevedel zmieriť s delením mužského a ženského pohlavia a
s tým spojenými rolami. Často popisuje aj filozofiu nadčloveka a selekcie
ľudstva, myslí si, že väčšina ľudí nemá právo na bytie, sú nešťastím pre
vyšších. Môžeme teda považovať jeho dielo za „znásilnenie“ nacistami? Skôr to
vyzerá ako zámerný nenávistný odkaz osamelého človeka, ktorý predpokladá budúci
úspech jeho diela. Možno chcel, aby jeho dielo bolo „znásilneným“.
V každom prípade môžeme Friedricha Nietzscheho považovať za obrovského
rebela a génia, ktorý je tak neslávne slávny.
Zdroje: http://de.wikipedia.org/wiki/Richard_Wagner
http://en.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Nietzsche
http://plato.stanford.edu/entries/nietzsche/
Vystavil: Tereza Křečková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára