Mgr. Katarína Minarovičová, PhD. ...."zažila som únos dieťaťa otcom dieťaťa"

Mgr. Katarína Minarovičová, PhD. je na našej katedre od roku 2005.
V pedagogickej činnosti sa zameriava na tvorbu e-learningových kurzov, vedie kurzy Rodové aspekty vzdelávania a výchovy, Úvod do rodových štúdií, Základy sociológie, Sociológia výchovy a mládeže, Rodina a dieťa v spoločnosti, Sociálne otázky sexuality a rodu. 

1. Je všeobecne známe, že sa zaoberáte otázkami a problematikou zameranou na rodovú rovnosť. Prečo ste sa vlastne začali uberať týmto smerom. Čo Vás pritiahlo k tejto tematike najviac?

,,Musela som sa na chvíľku zamyslieť a naozaj som pátrala, kde sa to teda začalo. Ale už to bolo asi v tej puberte, taký pocit nespravodlivosti, ktorý som cítila, keď som videla, ako funguje naša domácnosť v rodine alebo vzťahy medzi mužmi a ženami v škole. A potom neskôr na vysokej škole to bol časopis Aspekt, ktorý som si kupovala a začala čítať. A tam som práve zistila, že to, čo ja pociťujem alebo o čom premýšľam, je už spracované v nejakej forme aj do teórie. Neskôr som začala navštevovať aj knižnicu Aspektu. Tam som zistila, že tam pracuje kamarátka, ktorá hrala divadlo rovnako ako ja. Začali sme sa o týchto témach viac rozprávať a ona ma uviedla viac do života Aspektu a začala som s nimi spolupracovať. Tam som sa pri riešení jedného projektu stretla s Monikou Bosou, ktorá mala už vtedy založené občianske združenie ESET. Začala som s ňou intenzívnejšie spolupracovať najmä na veciach ohľadom rodovej rovnosti vo vzdelávaní. Stali sme sa kamarátkami. Neskôr sme ESET premenovali na EsFem, pod týmto názvom funguje toto občianske združenie do dnes." 

Prispievali ste nejakým spôsobom do časopisu Aspekt?

,,Prispievať určite nie. Ten časopis začal vychádzať ešte v roku 1993-94. Bola som ešte na vysokej škole, keď som ho objavila v malom kníhkupectve na Bielej ulici v Bratislave. Zaujal ma tým, že mal málo obrázkov, strašne veľa textu, a písali sa tam slová ako gender, rod. A nerozumela som im. Tak som začala pátrať a zisťovala som, že tam vlastne píšu o tom, o čom ja premýšľam a sú to veci, ktoré ma zaujímajú. Čítala som ho asi rok. Potom sme sa s kamarátkou dostali do ich knižnice ako som spomenula. A chodili sme aj na ich akcie, ktoré organizovali. V tom čase ma to zaujímalo aj kvôli tomu, že profesor Mistrík mal jeden kurz, v ktorom sme mali robiť záverečnú prácu na tému, ktorá sa týkala občianskych práv. Mňa vtedy zaujala téma „Násilie páchané na ženách“. Takže v tej knižnici Aspektu som našla aj dostatok literatúry. V tom čase sa zakladala iniciatíva Piata žena. A vtedy sa začala aj prvá kampaň mimovládnych organizácií k tejto téme, ktorá začala hovoriť aj vo verejnom priestore o násilí páchanom na ženách, začali sa búrať mýty o tomto type násilia. Lebo v tej dobe bola ešte verejná mienka nastavená tak, že ženy si za to môžu samé. Nebola dostatočne upravená legislatíva, ktorá by ich chránila. Takže táto prvá iniciatíva a tá kampaň Piata žena, to celé spustila. V Aspekte začali vydávať publikácie k téme násilia, z ktorých som ja čerpala teoretické podklady do svojej seminárky."

2. Spomínate si na nejakú vtipnú historku z Vašich študentských čias? Napríklad o vyučujúcom alebo niečo čo ste zažili s inými študentmi?

,,Taká „vtipná“ príhoda s jednou vyučujúcou sa mi vybavuje. Bola veľmi svojská a taká dosť prísna. Tak hneď na prvej hodine slovenského jazyka nám, prvákom gymnazistom, začala hovoriť „Na margo si napíšeme!“. Povedala vetu a postupne začala vyvolávať. „Tak poď, ukáž mi, ako si napísal na margo.“ A nikto netušil, čo je „na margo“. A tak dala postupne každému päťku. Až potom nám to vysvetlila, čo to znamená, keď povie „na margo si napíšeme“ ... máme si napísať poznámku na okraj. Ale bolo to vtipné, ako nás hneď prvý deň vystrašila."

A mávali ste aj obľúbených učiteľov alebo naopak učiteľov, s ktorými ste moc nevychádzali?

,,Určite sme mali aj obľúbených. A učitelia, s ktorými sme nevychádzali, boli tí, ktorí sa „hrali na učiteľov“, vynucovali si autoritu svojou prísnosťou. Vedeli sme, že nám toho veľa akoby nemôžu ponúknuť. Z toho rodového hľadiska si napríklad spomínam na nepríjemného učiteľa fyziky na základnej škole, ktorý vždy ponižoval dievčatá, keď ich vyvolal. Vždy povedal nejakú nemiestnu poznámku ako: „Pán Boh to dobre zariadil. Niekomu nadelil rozum a niekomu krásu.“

Takže, keď sa tak spätne vraciate do školských čias, vidíte tie nepedagogické prístupy?

,,Určite. Keď si spomínam na základnú školu, tak je príklad toho, ako by sa to nemalo robiť. To bolo ešte počas socializmu. Mali sme napríklad jedného učiteľa, ktorý chodil večne opitý a to som si uvedomila, až keď som bola staršia. Keď si sadol za katedru, prvé čo spravil, rozbalil si hašlerku, ukázal samopal, napodobnil zvuk streľby a povedal „narobím z vás rešeto“. Všetky dievčatá boli pre neho Marienky a nikdy nebolo jasné, koho chce vyvolať."

3. Ako vnímate e-learningovú výučbu? V čom sú jej pozitíva a v čom negatíva? A prečo ste s ňou začali?

,,E-learning som začala využívať práve v období, keď som sa vrátila z materskej a ešte som mala dieťa malé, pol ročné. Potrebovala som výučbu prispôsobiť tak, aby to sedelo aj mne ako vyučujúcej, aj študentom. Takže dôvodom bolo zosúladenie môjho osobného a pracovného života. Videla som v tom veľké pozitíva pre študentov, keďže oni si mohli zvoliť svoje tempo štúdia. Aj keď som im dávala termíny, do kedy treba splniť nejaké úlohy a podmienky. Ale nemuseli prísť v ten deň na výučbu a mohli si kurz otvoriť doma, či na internáte. Mali k dispozícií všetky materiály. Aj to som videla ako veľkú výhodu. Zároveň bola veľká výhoda to, že sa úlohy odovzdávali na server. A keď som večer uložila dieťa spať, tak som mohla začať pracovať. Robila som skôr po nociach a cez ten deň som si riešila už iné veci. Zároveň ma to veľmi bavilo, pretože som objavovala moodle, čo všetko dokáže a akým spôsobom sa to dá využiť. Samozrejme, že si uvedomujem, že moodle nevyužívam na 100%. Zo začiatku som napríklad viac využívala aj diskusné fóra, ale aj tak v tom vidím veľké pozitívum. A tie negatíva sú tam také, že študenti si musia ustrážiť čas odovzdávania úloh a musia pracovať priebežne. Odmenou je, že na konci priebežnej výučby už vedia, aký počet bodov dosiahli a už sa nemusia trápiť s nejakými ďalšími prácami."

A do budúcna si plánujete nechať e-lerningovú výučbu?

,,Určite si e-lerning ponechám, ale skôr v tom zmysle, že bude kombináciou s prednáškami alebo seminármi. Pretože sama vidím, že niektoré kurzy si vyžadujú osobnú interaktivitu, diskusie, skúšanie rôznych metodík a podobne. To sa nedá nahradiť e-lerningom. Vyžaduje si to aj tú „živú“ účasť na kurze."

4. Pamätáte si na svoje prvé dni v roly vyučujúcej? Skúste nám priblížiť Vaše dojmy z tých čias a poprípade aj obavy.

,,Ja som najskôr začala učiť na základnej škole, keď som skončila vysokú školu. Začala som učiť matematiku a občiansku. A bol to teda veľký strach, pretože som dostala aj triednictvo. Hneď som tam mala aj dva také veľké problémy, ktoré ma vystrašili. Zažila som únos dieťaťa otcom dieťaťa prvý týždeň vyučovania. Rodičia boli rozvedení a teda aj toto ma postretlo. A už som to musela riešiť. Bolo to na zamyslenie, či sme na takéto problémové prípady v škole ako pedagógovia pripravení. A ďalším problémom bola šikana, o ktorej som sa dozvedela až neskôr. Vtedy som si to naozaj neuvedomovala, že dieťa v mojej triede je šikanované. Nevidela som to. Boli tam určité náznaky ako napríklad, keď som prišla do triedy a bola tam rozrazená sklenená vitrína. A deti to zvalili na to dieťa, ktoré bolo šikanované. Alebo mu napríklad schovali učebnice a podobne. Riešila som s nimi takéto veci a nevidela som, že je za tým šikana. Na začiatku bol teda strach, čo ma čaká a bolo to veľmi náročné a vyčerpávajúce, čo ma prekvapilo. Musíte vedieť fungovať v prostredí, ktoré je hlučné, neustále byť pripravená na deti a na situácie, kedy sa im môže niečo stať. Keď prišla ponuka podať si prihlášku na doktorandské štúdium, tak prišiel malý pocit „vyslobodenia“. Na druhej strane je mi trochu ľúto, že som stratila kontakt s matematikou."

Potom čo ste odišli zo základnej školy a začali ste prednášať pred vysokoškolákmi. Aký tam bol rozdiel? Vidíte rozdiel medzi tým, ako vás študenti brali, keď ste boli doktorandka a ako vás vidia dnes?

,,Pre mňa to učenie bolo na vysokej škole o niečo ľahšie. Ťažšie to bolo najmä v tom, že som musela byť pripravená na diskusiu a rôzne otázky od študentov. Skôr som mala problém, s tým, že stratím hlas pri rozhovore alebo prednáške. A to mi robí problém do dnes. Ten môj hlas je taký zradný. Rozprávam, rozprávam a zrazu koniec a už zo seba nič nedostanem. Kvalitatívne tie hodiny boli samozrejme už o niečom inom. A ten prechod z doktorandky na vyučujúcu šiel tak postupne a plynule. Časom som sa oťukala. Už som vedela, čo môžem čakať od študentov a vedela som, že ak sa stanovia kritéria toho, čo od nich vlastne očakávam, tak budú féroví aj oni."

5. Aké štyri vlastnosti máte na sebe najradšej a prečo?

,,Pri tejto otázke som musela troška premýšľať. Za pozitívne považujem to, že som empatická, nekonfliktná a súdržná. A to mi pomáha vo fungovaní s druhými ľuďmi. Cením si na sebe, že som organizačný typ. Je to veľká výhoda najmä teraz, keď mám už dve deti a potrebujem ten čas a sily rozdeliť medzi rodinu a prácu. A vlastnosť, ktorú potrebujem zdokonaliť, je naučiť sa lepšie oddeľovať to súkromné od toho pracovného. To je práve pri učiteľskej profesii ťažké, nenosiť si prácu domov."

6. Každé malé dievčatko sníva o tom, že raz bude princeznou alebo prinajmenšom baletkou. O čom ste snívali Vy? Aká bola Vaša vysnívaná budúcnosť v detstve?

,,Ja som vždy chcela byť učiteľkou, aj som sa hrávala v detstve na pani učiteľku. S výnimkou asi posledného ročníka základnej školy, kedy sa moja sesternica hlásila na strednú školu. Vtedy jej rodičia rozhodli, že sa vyučí za krajčírku. Takže aj ja som chcela byť krajčírkou ako ona, aby som s ňou bola solidárna. Načo mi rodičia povedali, že sa až veľmi dobre učím, aby som bola krajčírkou. A tak som si chcela náročky zhoršiť prospech v škole. Potom ma to prešlo. Neskôr som premýšľala, že by bolo skvelé byť policajnou vyšetrovateľkou, detektívkou. Ale to boli len také úlety. Vždy ma to v podstate viedlo k tomu, že budem učiteľkou. Už som len premýšľala nad tým, aký odbor si zvolím. Začala som so štúdiom matematiky a informatiky. A neskôr som prešla na občiansku výchovu, etickú výchovu a matematiku."

7. Na našej Katedre pracujete už krásnych 10 rokov. Preto pravdepodobne už veľmi dobre poznáte svojich kolegov. Povedzte nám, ak by ste sa mali ocitnúť na opustenom ostrove s dvomi kolegami a tromi knihami? Kto by to bol a ktoré knihy by ste si vzala? A prečo?

,,Túto otázku som poňala tak, že by som na tom ostrove bola dočasne a bola by to dovolenka, na ktorej by som si oddýchla. Zobrala by som si so sebou svoje dve kolegyne, doktorku Vargovú a doktorku Ondruškovú. Jednak preto, aby tam bol zabezpečený humor, o ktorý by sa postarala doktorka Ondrušková. Dôležité je, že spolu dobre vychádzame a chcela by som tam mať osoby, s ktorými by som sa vedela dohodnúť, keďže je to opustený ostrov. Doktorku Vargovú by som si vzala práve z tohto dôvodu. Je to osoba empatická, nekonfliktná a veľmi mi pripomína moju mamu. Takže s ňou by som sa určite vedela dohodnúť na všetkom. A tri knihy, ktoré by som si zobrala. Sú knihy, ktoré mám rozčítané a neviem si nájsť čas na dočítanie. Prvou knihou je kniha „Starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol“. Druhá kniha sa volá „Ženy, ktoré behali s vlkmi“ (Clarissa Pinkola Estés). Táto kniha je o mýtoch a príbehoch, archetypoch divokej ženy. Táto kniha je o tom ako nájsť vnútornú ženskú silu. A treťou knihou by bola kniha zameraná na matematiku a volá sa „O dejinách matematiky“. Ten svet matematiky ma stále fascinuje a zároveň si vážim knihy, ktoré odkrývajú minulosť a vyzdvihujú ženy a ich prínos pre vedu a svet. A v tejto knihe sú aj ženy matematičky, ktoré významným spôsobom prispeli k matematike a štatistike."

A na záver by som sa rada opýtala na nejaký zážitok, ktorý ste zažili s kolegami z katedry. Zážitok, na ktorý budete určite raz rada spomínať?

,,Je to zážitok z čias, keď bola naša katedra, nazvem to „širšia“, keď tu bolo viac kolegov a kolegýň. Napríklad doktor Pánik, či Starkbauer. Tak sa organizovali výlety na Baku, na chalupu k doktorke Čuchranovej. Na to budem vždy rada spomínať, ako sme sa spoločne doktorandi s vyučujúcimi – dnes už kolegami stretávali. Opekali sme a robili rôzne výlety do prírody. To budú spomienky, ktoré si vždy rada vybavím."

Poďakovanie: Touto cestou by sme chceli poďakovať Mgr. Kataríne Minarovičovej PhD. za jej čas, trpezlivosť a ochotu, ktorú venovala nám i rozhovoru. Veríme, že tento rozhovor inšpiruje mnohých Vašich študentov. Ďakujeme Vám.

rozhovor pripravila: Nika
fotografie vytvorila: Gabika
jazyková úprava a korektúra: Mgr. Katarína Minarovičová PhD.